Lexikológia II.
Slovná zásoba
Ťahák SJ, str. 50 — 56
Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku, je to dynamický a živý jav, je v nej neustály pohyb, reaguje na hospodárske, politické, kultúrne zmeny spoločnosti.
Časti slovnej zásoby:
- (centrum SZ) — najpoužívanejšie, najstaršie, neodvodené, domáce, nocionálne a neutrálne slová. Relatívne stále, mení sa pomaly.
- (periférna časť SZ) — slová do nej vstupujú, vypadávajú z nej, je variabilná, pohyblivá.
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 99 — grafické znázornenie dynamiky SZ.
Druhy slovnej zásoby
- slovná zásoba národného jazyka
- individuálna — súbor slov používaných
- — súhrn všetkých slov, ktorým jednotlivec rozumie a využíva v bežnej komunikácii
- — súhrn všetkých slov, ktorým jednotlivec rozumie, ale vzhľadom na odborné alebo iné zameranie ich v komunikácii nepoužíva
- — najfrekventovanejšie slová
Okazionalizmy
Príležitostné slová, vyskytujú sa najmä v publicistickom (PŠ) a umeleckom štýle (UŠ).
Systém slovnej zásoby
- slová v SZ môžeme usporiadať podľa viacerých hľadísk
- štruktúra systému SZ je dynamická — záleží od komunikačnej situácie, či slovo vnímame ako neutrálne alebo štylisticky príznakové (napr. slovo krava — ako zviera i v hádke ako nadávka)
- delenie SZ podľa:
- štylistického príznaku
- spisovnosti
- časového príznaku
- citového príznaku
- pôvodu
Kruhový diagram — štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby
a) Vyšší (knižný) štýl
- — slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými slovami
- historizmy — pomenovania zaniknutých vecí, javov a inštitúcií, ktoré dnes už neexistujú (richtár, dereš, groš)
- — novovzniknuté slová alebo spojenia slov
- — básnické slová (deva, luna…)
- termíny — jedno- alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne a jednoznačne
- slová — slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov
b) Stredný štýl (štandardná podoba jazyka)
- štylisticky bezpríznakové = = nocionálne slová — možno použiť vo všetkých štýloch
- patria do jadra slovnej zásoby (dom, písať, hore, desať…)
c) Nižší štýl
- — nespisovné slová, ktoré používa istá profesia, slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (operačná sála → operačka)
- — nárečové slová (grule…)
- argot — tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek nerozumie (televízor = dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)
- — nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov, používa ich istá veková, spoločenská alebo záujmová skupina
- — hrubé, neslušné výrazy, tabuizovaná lexika
Schéma kruhového diagramu
- Vyšší (knižný) štýl
- spisovná forma jazyka
- Jadro SZ — neutrálna SZ
- štandardná forma
- Subštandardná forma
- nižší štýl (slang, argot, vulgarizmy)
Slovníky
— veda, ktorá sa venuje zostavovaniu a používaniu slovníkov.
Prvým veľkým tlačeným slovníkom na Slovensku bol päťdielny Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Jeho autorom je . Vyšiel v r. 1825 — 1827.
Delenie slovníkov — podľa formy
- — hmotné, vo forme knihy
- — nehmotné, dostupné na internete
Delenie slovníkov — podľa obsahu
- — abecedne usporiadané heslá istého vedného odboru (napr. Filozofický slovník)
- :
- vysvetľuje význam slov a slovných spojení (KSSJ — Krátky slovník slovenského jazyka)
- obsahuje poučky a pravidlá, gramatika (Pravidlá slovenského pravopisu)
- pestrá slovná zásoba, synonymické výrazy (Malý synonymický slovník)
- obrazné pomenovania, výklad (Malý frazeologický slovník)
- najčastejšie dvojjazyčné slová, slovenské a cudzie
- vysvetľuje význam cudzích slov
- pôvod a prvotný význam slov (Stručný etymologický slovník slovenčiny)
- Slovník slovenského slangu
- odborné výrazy z vedeckých disciplín a výklad vecného významu (Slovník jazykovedných termínov)
Menej používané jazykové slovníky
- ortoepický
- správna výslovnosť (aj spodobovanie)
- frekvenčný
- skúma frekvencie výskytu slov (spojka „a", sloveso byť, predložky)
- retrográdny
- pre básnikov, krížovkárov (usporiadanie od konca)
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 106 — 109 — ukážky slovníkov.
Obohacovanie slovnej zásoby
Slovná zásoba je , preto sa považuje za otvorený systém, čiže ako otvorený súbor slov sa spomedzi všetkých jazykových zložiek najrýchlejšie mení a vyvíja, citlivo reaguje na zmeny v . Napríklad za posledných 30 rokov sme do slovenčiny pribrali množstvo slov najmä z angličtiny hlavne v súvislosti s prudkým vývinom a rozvojom informačno-komunikačných technológií (softvér, power-point…).
Metódy obohacovania slovnej zásoby
- slov — odvodzovanie (derivácia), skladanie (kompozícia)
- slov — univerbizácia, multiverbizácia, skracovanie (abreviácia)
- slov
- tvorenie pomenovaní — združené pomenovania, frazeologizmy
- tvorenie pomenovaní — pomocou metafory, metonymie
Tvorenie slov
1. Odvodzovanie (derivácia)
- od základového slova utvoríme nové slovo pomocou alebo .
- novovzniknuté slovo nazývame slovo
- každé odvodené slovo má 2 slovotvorné časti (binárny princíp):
- slovotvorný
- slovotvorný — slovotvorná = SUFIX
- slovotvorná = PREFIX
Príklad
stroj — -ník → strojník (sufix)
ná- stroj → nástroj (prefix)
Doplňte vlastný príklad…
- slovotvorný je tá časť slova, ktorá sa ohýbaním nemení
2. Skladanie (kompozícia)
- skladaním vznikajú slová
- každé zložené slovo sa skladá z najmenej dvoch slovotvorných
Príklad
auto/škola → autoškola
Doplňte vlastný príklad…
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 113 — pravopis zložených slov.
Pretváranie slov
Skracovanie (abreviácia)
Skracovaním nevytvárame nový lexikálny slova, redukujeme len počet . Skracovanie je dôsledkom textu.
Druhy skrátených slov
- skratky (atď., hod., napr.)
- skratky (EÚ, SR)
- iniciálové slová (slová utvorené zo začiatočných písmen, skupín písmen alebo slabík slov viacslovných pomenovaní: SĽUK, TANAP)
- neiniciálové skratkové slová (deko, kilo)
- (ustálené dohovorené symboly skladajúce sa z jedného alebo niekoľkých písmen, číslic a ich kombinácií, ktoré slúžia na označenie rozličných vecí a pojmov — chemická značka, menová jednotka, meracia jednotka, hudobná značka: m = meter, cm, Ag, Cu)
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 114 — pravopis skrátených slov.
Univerbizácia a multiverbizácia
Univerbizácia
Spôsob pretvárania slov, pri ktorom sa z dvoch výrazov tvorí jedno pomenovanie = proces tvorenia pomenovaní (minerálna voda = ). Použitie: hovorový štýl (HŠ).
Multiverbizácia
Proces utvorenia výrazu z jednoslovného ekvivalentu (dať súhlas = , vykonať opravu = ). Použitie: náučný štýl (NŠ) a administratívny štýl (AŠ).
Tvorenie viacslovných pomenovaní
- viacslovné pomenovania delíme na:
- pomenovania
Združené pomenovanie
Neexpresívne viacslovné pomenovanie, skladá sa z viacerých slov, ale pomenúva len (triedna kniha, školský rok, stužková slávnosť).
Frazeologizmus (frazéma, idióm)
Ustálené slovné spojenie, pomenúva veci nepriamo, má význam.
Frazeológia každého národa je cenné kultúrne dedičstvo, a spestruje jazyk.
Znaky: viacslovnosť, ustálenosť, obraznosť.
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 116 — doplniť príklady.
Delenie frazeologizmov podľa pôvodu
- frazeologizmy
- pranostiky
- porekadlá
- príslovia
- frazeologizmy — spojenia, ktoré sme získali vzdelaním
- prevzaté z
- prevzaté z
- prevzaté z umeleckej literatúry =
- prevzaté z
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 116 — úlohy.
Preberanie slov
Slovná zásoba sa obohacuje preberaním slov z iných jazykov. Prispôsobenie písania slovenskému pravopisu = adaptácia prevzatých slov netrvá rovnako dlho, niektoré slová sa prispôsobia úplne (víkend), iné čiastočne.
Dôvody preberania slov
- domáci výraz
- domáci výraz je
- potreba slova
- cudzieho výrazu
Učebnica SJ pre SŠ 1, str. 121 — 122 — mapy.