Syntax: súvetia a polopredikácie
Úvod do syntaxe
Syntax je náuka o — o spájaní slov do viet a viet do väčších celkov (súvetí). Skúma vetné členy, sklady (skladnostné dvojice) a gramatické spôsoby spojenia slov.
Kľúčové pojmy
- veta jednoduchá
- súvetie
- sklad
Gramatické spôsoby spojenia slov: zhoda, väzba, primkýnanie.
Zdroj informácií: Ťahák — ľahká cesta k maturite; Nový SJ pre SŠ, str. 79 — 85.
Vetné členy
V slovenčine rozlišujeme hlavné a vedľajšie vetné členy.
Hlavné vetné členy
- podmet
- prísudok
Vedľajšie vetné členy
- predmet
- prívlastok
- príslovkové určenie
- doplnok
Druhy príslovkového určenia
- príslovkové určenie miesta — kde? kam? odkiaľ? kade?
- príslovkové určenie času — kedy? odkedy? dokedy? ako dlho?
- príslovkové určenie spôsobu — ako? akým spôsobom?
- príslovkové určenie príčiny — prečo? z akej príčiny?
Cvičenie 1 — vetné členy a sklady
Vo vetách pomenujte všetky vetné členy, sklady a gramatické spôsoby spojenia slov (zhoda — väzba — primkýnanie). Graficky znázornite prvé tri vety.
-
Slzy mi tiekli po tvári od radosti.
-
Pohľad z brehu jazera je úžasný.
-
Hokejisti majú na obidvoch kolenách chrániče.
-
Jar sa rozvinula v plnej sile a kráse.
-
Z vďaky a úcty mu darovali obraz.
Súvetie — delenie
Zdroj: Ťahák — ľahká cesta k maturite; Nový SJ pre SŠ, str. 79 — 84.
- jednoduché × súvetie
- súvetie (Hv + Hv) × súvetie (Hv + Vv) — nové učivo na SŠ
Priraďovacie súvetie
Spája dve alebo viac hlavných viet rovnocenne. Podľa významového vzťahu rozlišujeme:
- zlučovacie
- vyjadruje súhrn — spojky a, i, aj, ani, tiež
- vylučovacie
- vyjadruje voľbu — spojky alebo, buď, či
- odporovacie
- vyjadruje odpor, opak — spojky ale, no, lež, avšak, síce, a to
- stupňovacie
- druhá veta zosilňuje prvú — spojky ba, ba dokonca, ba aj, nielen — ale aj
- dôvodové (príčinné)
- druhá veta vyjadruje dôvod prvej — spojky veď, však, totiž
Podraďovacie súvetie
Spája hlavnú vetu s jednou alebo viacerými vedľajšími vetami. Vedľajšia veta je závislá od hlavnej a zastupuje v nej vetný člen.
- vedľajšia veta prísudková — zastupuje prísudok hlavnej vety
- vedľajšia veta podmetová — zastupuje podmet
- vedľajšia veta predmetová — zastupuje predmet
- vedľajšia veta prívlastková — zastupuje prívlastok
- vedľajšia veta doplnková — zastupuje doplnok
- vedľajšia veta príslovková — miesta, času, spôsobu, príčiny
Spojky
Spojky sú slovné druhy, ktoré spájajú slová a vety, spájajú rovnocenné alebo nerovnocenné členy vety.
| Druh spojok | Spája | Príklady |
|---|---|---|
| priraďovacie — zlučovacie | rovnocenné členy/vety | a, i, aj, ani, tiež |
| priraďovacie — vylučovacie | rovnocenné členy/vety | alebo, buď, či |
| priraďovacie — odporovacie | rovnocenné členy/vety | ale, no, lež, avšak, síce, a to |
| priraďovacie — stupňovacie | rovnocenné členy/vety | ba, ba dokonca, ba aj, nielen — ale aj |
| podraďovacie | nerovnocenné členy/vety | že, aby, žeby, ak, keď, pretože, lebo, kým, hoci, ako, kde |
Cvičenie 2 — určovanie viet a súvetí
Nájdite vety jednoduché — určte ich druh podľa členitosti, zloženia a obsahu.
V súvetiach určte ich druh.
- Ešte raz sa pozrel na rodný kraj a vykročil. —
- Utiekol, lebo sa zľakol. —
- Tvár sa mu vyjasnila, ba sa aj usmial. —
- Kúpili knihy, zošity a ostatné pomôcky. —
- Pozrela dnu, no nič nevidela. —
- Potraviny. —
- Veľmi ma to mrzí. —
- Nielenže sa neučí, ale je aj drzý. —
- Rozprávala nám príbeh, ktorý na mňa veľmi zapôsobil. —
- Napísala mi, aby som ich prišiel navštíviť. —
- Stretli sme sa tam, kde chodievajú mamy s deťmi. —
- Stretli sme sa na mieste, kde chodievajú mamy s deťmi. —
- Celý deň husto snežilo. —
- Brat, sestra a jej kamarátka boli včera v kine na premiére nového filmu. —
- Prešovský kraj. —
- Keď prešli pár metrov, les sa stal hustejším. —
- Zanedlho sa zotmelo. —
- Odkiaľ duje vietor, odtiaľ príde dážď. —
- Jozef jej ukázal, aby mlčala. —
- Jozef jej ukázal znamenie. —
- Pozrela na mňa, ako keby som jej ublížil. —
- Vial vetrík, aký býva len v stepi. —
- Alebo povedz niečo rozumné, alebo mlč! —
- Pôjdeš, či nepôjdeš? —
- Celú noc som nespal. —
- Neprišiel. —
- Pršalo. —
- Svietilo slnko. —
- Joj! —
Cvičenie 3 — JV alebo súvetie
Určte: jednoduchá veta alebo súvetie. V JV určte zvýraznený vetný člen, v súvetí jeho druh.
- Žiak sedí a píše úlohu. —
- Buď sa hrajte s kočíkom, alebo kreslite obrázky. —
- Chceli sme ísť na výlet, ale pršalo. —
- Deti poslúchali, ba aj hračky si upratali. —
- Slovensko je stredoeurópska krajina. —
- Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe. —
- Dievčatá sa rozprávali o prázdninách. —
- Dievčatá sa rozprávali o tom, čo robili cez prázdniny. —
- Neprišiel do školy pre chrípku. —
- Neprišiel do školy, lebo mal chrípku. —
- Povedz, čo robíš dnes večer. —
- Myslím si, že Jano nepríde. —
- Vieš, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska? —
- Miško nemôže ísť von, lebo je chorý. —
- Musíš ísť domov, lebo je veľa hodín. —
- Keď napadol sneh, deti sa išli sánkovať. —
- Keď som mal desať rokov, otec mi kúpil nový bicykel. —
- Slovensko je krásna krajina. —
- Slovensko je krajina, ktorá je krásna. —
- Vybral som si lacnejšie tričko. —
- Vybral som si tričko, ktoré je lacnejšie. —
Cvičenie 4 — preštylizovať na súvetie s vedľajšou vetou
Podčiarknuté vetné členy preštylizujte na súvetie s uvedenou vedľajšou vetou.
-
Víla mu ukázala cestu. → Vv predmetová:
-
Nekúpte sa na neznámych miestach. → Vv príslovková miestna:
-
Nekúpte sa na neznámych miestach. → Vv prívlastková:
-
Po odchode vlaku sa rozišli. → Vv príslovková časová:
Cvičenie 5 — určte druh súvetia a vedľajšej vety
Určte druh súvetia a v podraďovacích aj typ vedľajšej vety.
- Dom, v ktorom sa svietilo, stál na konci dediny. —
- Všetci netrpezlivo čakali, kým nedokončí svoju prácu. —
- Vrátil sa tam, kde sa narodil. —
- Prekvapilo ma, že mlčíš. —
- To je škola, do ktorej chodím. —
- Čakali sme ťa dovtedy, kým sa nezotmelo. —
- Nielen prišiel, ale aj pomohol. —
- Je vydatá, má dve deti. —
- Je pekne, ale fúka silný vietor. —
- Alebo sa to nedalo, alebo na to zabudli. —
Polovetné konštrukcie a polopredikácia
Zdroj: Ťahák — ľahká cesta k maturite; Nový SJ pre SŠ, str. 85.
Definícia
Polovetná konštrukcia — prechodná konštrukcia medzi vetným členom a vetou. Vzniká tak, že k jednoduchej vete pridružíme druhotnú predikáciu — POLOPREDIKÁCIU = poloprísudok.
Polopredikácia je charakteristická tým, že nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom.
Hlavnou úlohou polovetných konštrukcií je skracovať, text.
Polovetnú konštrukciu vytvoríme z dvoch viet tak, že slovesný tvar v jednej vete zmeníme na slovesný tvar.
Neurčité slovesné tvary v polopredikácii
- NEURČITOK (infinitív)
- robiť, hovoriť, plakať, liezť, držať…
- PRECHODNÍK
- robiac, stojac, ležiac, mlčiac, hovoriac…
- SLOVESNÉ PODSTATNÉ MENO
- robenie, konanie, lezenie, hovorenie, mlčanie…
- PRÍČASTIE ČINNÉ
- robiaci, ležiaci, mlčiaci, hovoriaci, tlejúci…
- PRÍČASTIE TRPNÉ
- robený, hovorený, držaný, ladený, konaný…
Polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena — najmä , prístavku, príslovkového určenia.
Cvičenie 6 — preformulujte na polovetnú konštrukciu
Preformulujte vety tak, aby ste vytvorili polovetné konštrukcie. Pomenujte typ neurčitého slovesného tvaru a funkciu polopredikácie.
-
Tešil sa z piesne, ktorá znela z druhej strany ulice.
-
Hľadal tú najkrajšiu vázu a chodil od jedného stánku k druhému.
-
Princezná pobozkala princa, ktorého oživila živá voda.
-
Je nutné, aby sa táto budova zrekonštruovala.
Interpunkcia v súvetí
Hlavné pravidlá písania čiarok
- Pred podraďovacími spojkami (že, aby, keď, lebo, pretože, ak, hoci, kým, ako…) — vždy čiarka.
- Pred priraďovacími spojkami:
- a, i, aj, ani v zlučovacom význame —
- alebo, či, buď vo vylučovacom význame — (pri opakovanom „alebo — alebo“ čiarka pred druhým)
- ale, no, lež, avšak (odporovacie) —
- ba, ba aj, dokonca (stupňovacie) —
- Vsunutá vedľajšia veta sa oddeľuje čiarkami z oboch strán: Dom, v ktorom sa svietilo, stál na konci dediny.
- Pred prirovnávacím ako (úplnou vetou) — čiarka. Pred jednoslovným prirovnaním (biely ako sneh) — bez čiarky.
Doplňte chýbajúce čiarky:
- Vedel som že ma neoklame.
- Mlčal ale jeho oči hovorili.
- Príde sestra aj brat.
- Buď budeš ticho alebo odíď.
- Nielenže meškal ale sa ani neospravedlnil.