Barok

Charakteristika obdobia

• barokom pomenúvame historické obdobie a dominantný sloh v európskom umení v 16. až 18. storočí
• z portugalského slova barroco = perla tvarov (Učebnica, str. 109 — Viete, že…)
• baroková móda — vyhľadajte na internete, ako sa ľudia obliekali
• nový myšlienkový a kultúrny prúd, ktorý vznikol v + Španielsku
• proti renesančnému racionalizmu kladie a náboženský mysticizmus
• centrom kultúry a umenia boli predovšetkým panovnícke dvory a prepychové šľachtické paláce
• barok sa uplatnil v architektúre mesta — typickou črtou bola bohatá výzdoba, zlato, mramor, množstvo sôch — snaha zapôsobiť na človeka (viď. učebnica str. 108)

Spoločenská situácia

• barok bol dobou veľkých — súperili panovnícke rody, sociálne vrstvy aj veriaci
• neistotu vyvolávali vpády , epidémie aj náboženské spory
• najničivejšia bola 30-ročná vojna (náboženský konflikt: 1618 — 1648, katolíci × protestanti)
• katolíci — šíria protireformáciu
  • predstavuje ich vládnuca dynastia Habsburgovcov
• protestanti — šíria reformáciu
  • snažia sa zmeniť (reformovať) katolícku cirkev
• spoločenská situácia vyvolala v ľuďoch pocity , zúfalstva a beznádeje, nedôvery k hodnotám života a hľadaním istoty v nadpozemskom mystickom svete, vo viere v Boha
• stráca sa viera v ľudský rozum a pozemské hodnoty

Vanitas vanitatum.

Márnosť nad .

Kniha Kazateľ — barokové motto pominuteľnosti

Literárne znaky baroka

• zobrazuje nadpozemské hodnoty
• literatúra plná :

1. náboženský mysticizmus × pozemská
2. svetskými vecami × túžba sa nimi obklopovať
3. neprirodzený pátos × vnútorná emocionálnosť
4. priepasť medzi umelou a ľudovou literatúrou a zároveň ich vzájomné

V umeleckých textoch sa začínajú používať (Učebnica, str. 110 — doplňte definície):

symboly

alegórie

protiklady / kontrasty

Delenie barokovej literatúry

1. náboženská literatúra (katolíci aj protestanti)
2. svetská literatúra — šľachtické prostredie
   • mestské prostredie
   • ľudové prostredie — balada, povesť, vojenské a zbojnícke piesne…

Vedecká popularizačná literatúra

Jan Amos Komenský (1592 — 1670)

• zakladateľ modernej
• podľa neho vzdelaním možno prevychovať ľudstvo a viesť ho ku vzájomnému porozumeniu
• cenil si pravdu a žiadal šírenie a dostupnosť pravdivých informácií pre každého

Veľká didaktika

Matej Bel (1684 — 1749) (Učebnica, str. 115 — prečítať)

• — všestranný učenec, encyklopedista — mapoval aktuálny stav a úroveň poznatkov
• nazývaný
• pochádzal z
• diela v latinčine, nemčine, maďarčine a češtine
• priekopník moderných vedeckých metód
• zorganizoval sieť spolupracovníkov a analyzoval dokumenty
• zaoberal sa uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, zemepisom, hospodárstvom a prírodnými vedami

Historicko-zemepisná vedomosť o súvekom Uhorsku = Notitia Hungariae novae historico-geographica — 4 zväzky (1735 — 1742)

Matej Bel — Učebnica, str. 115 (Viete, že…)

• dielo doplnené mapami, ktorých autorom je kartograf z Banskej Štiavnice
• opisuje uhorské stolice: prešporskú, zvolenskú, liptovskú, turčiansku, malohontskú

Adam František Kollár (1718 — 1783)

• „Slovenský Sokrates“
• historik, právnik, riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice

O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci (1764)

• kritizuje zlé položenie poddaných a žiada zdanenie šľachty a cirkvi

Cestopisy

Móric August Beňovský

Hugolín Gavlovič

Učebnica literatúra 1, str. 122 — 124

• 1712 Czarny Dunajec, Poľsko — 1787 Horovce, Slovensko
• Pochádzal síce z Poľska, ale od detstva žil na Slovensku. Ako dieťa osirel.
• Príslušník rádu františkánov v obci v trenčianskej stolici — mnohí z nich sa venovali literárnej činnosti.
• Pôvodne sa volal — Hugolín je jeho rádové meno (dostal ho po vstupe do kláštora).
• Bol chorý na pľúca, preto chodil v lete na , aby sa napil čerstvej žinčice a nadýchal sa zdravého vzduchu — práve pobyt na salašoch sa stal zdrojom jeho literárnej činnosti, ktorej sa venoval predovšetkým v zime.
• Bol veľmi vzdelaný autor, dobre poznal Bibliu, tvorbu antických spisovateľov, stredovekú a barokovú literatúru.

Valaská škola mravúv stodola

Za najvýznamnejšie dielo Hugolína Gavloviča považujeme dielo Valaská škola mravúv stodola.

• dielo vzniklo v roku 1755, ale vyšlo až v roku — .
• rozsiahla veršovaná skladba, didakticko-reflexívna poézia, mravoučná poézia
• obsahuje básní
• básne sú 12-veršové, autor ich nazval „koncept“
• autor ukazuje, že základnou podmienkou dôstojného života jednotlivca je dodržiavanie mravných zásad
• skladba je veľmi bohatá na témy, čo súvisí s jej rozsiahlosťou — téma rodina, priateľstvo, človek a smrť, vzťah poddaní a páni, oslava práce a pracovitosti, vlastenectvo a výchova dobrého občana, chvála vzdelania, kritika opilstva, vzťah človeka k Bohu, vojna, chudoba, bohatstvo, povahové nedostatky…
• „valaská škola“ — životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi
• „mravúv stodola“ — to sú mravné a praktické rady o životných otázkach, ktoré majú čitateľa priviesť k mravnému, cnostnému a zbožnému životu

Práca s textom

Ukážky z diela

Jestli si chudobný rodič a máš dítek mnoho,
ani srdce ani mysli nezarmucuj z toho.
Pritahuj jich ku dobrému, dá jim Pán Búh chleba,
neb každému žijícímu dává, čo potreba.

Bohatý mívá peníze a chudobný dítky,
chudobný s svým pokolením naplní príbytky.
Z penízúv nič nevyroste, z dítek budú lidé,
a skrze své pracování nedajú se bíde.

Když má boháč mnoho penez, netreba mu detí,
nebo by se naučili rozkoše hledeti.
I tak podle skuselosti pánúv rozmnožení,
vetšé v svete spúsobuje bídy a súžení.

Hugolín Gavlovič — Bohatý má mnoho penez a chudobný detí

Všelijaké v svete knihy; jiné o múdrosti,
jiné k dobrým mravom táhnú, jiné ku svatosti.
Které súdiš dobré býti, té často čítávej,
a čo čítáš, pilne čítaj, a dobre rozumej.

Mnozí z knižek vytahujú užitek sladkosti,
a mnozí z nich, jak pavúci, berú jed trpkosti.
Ale neni, domnívám se, knižečky tak sprostej,
žeby pobožný nenašel nečo dobrého v nej.

V knihách veliké poklady múžeš naleznúti,
čo z nich vezneš, to je stálé, nemúže zhynúti.
Však na samém nezakládaj knižek čítávání,
ale v dobrém, jako čítáš, spravuj tvé chovaní.

Hugolín Gavlovič — Čítaj knižky ne len k naučení, ale i k tvému polepšení

Sladký je chren červíčkovi, když sa v nem uláhne,
a jak z neho kdy vyleze, zas sa k nemu táhne.
Sladká je vlast človekovi, v kterej se narodí,
kterú sladkost v človekovi prirodzenost plodí.

Blázen je, kdo před jinými vlast svú potupuje,
s potupením svojej vlasti cudzú vychvaluje.
Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní,
nevdečný je, kdo uctivost svej matky nebrání.

Když je vlast v neuctivosti, i ten bez cti bývá,
který v neuctivej vlasti nerodzení mívá.
A tým vetšé pro nevdečnost potupení získá,
jak nálezky, cudzé mravy do svej vlasti vtíská.

Hugolín Gavlovič — Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí

Jestli se chceš, jako svečí, opilstva varovať,
tak sobe daj opilého človeka malovať:
Nech bude neočesaný, a sliny po brade,
neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.

Slabé nohy, mrtvý jazyk, a krvavé oči,
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
tento nápis daj pod neho: hle, človek opilý.

Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhajú z obyčeje svého.

Hugolín Gavlovič — Hle, človek opilý, žádnému nemilý

Domáca úloha