Martin Kukučín
Životopis
Martin Kukučín — predstaviteľ prvej vlny slovenského realizmu — realizmus.
- vlastným menom Matej
- narodil sa v na Orave
- študoval na ústave v Kláštore pod Znievom
- ako učiteľ dlho nepôsobil, učil v období silného , neskôr učenie zanechal — nechcel odnárodňovať slovenské deti
- pokračoval v štúdiu na fakulte v Prahe (pôsobil tam v spolku )
- ako doktor odišiel na Ostrov (v Dalmácii) s manželkou Pericou Didoričovou. Neskôr odchádza do Južnej Ameriky — Chile, kde žije medzi srbochorvátskym obyvateľstvom (vysťahovalci) a napokon odchádza do
- v roku 1922 — 1923 sa vrátil na Slovensko, sklamaný pomermi v ČSR odchádza naspäť do Chorvátska, v roku 1928 ochorel na zápal pľúc, zomiera
- jeho telesné pozostatky sú pochované na Národnom cintoríne v
Tvorba
-
dedinské prostredie
- Rysavá
-
študentské, pražské motívy
- Pred skúškou
- Mladé letá
-
námety z Dalmácie
- Dom v
-
Južná Amerika
- Mať volá
- Prechádzky po Patagónii
-
vrcholné diela
- Keď báčik z Chochoľova — obraz zemianstva
- Dies irae — vplyv majetku na medziľudské vzťahy
Znaky krátkej prózy
- vzdialil sa od prílišnej dejovosti
- pozornosť sústredil na postavy, ktoré zobrazoval v drobných epizódach
- postavy vykresľoval hlavne zvnútra
- prostredie, dedinský jednoduchý človek
- hovorová reč
- ladenie, situačná komika
- filozofia: človek je vo svojej podstate dobrý, schopný nápravy — záver jeho diel je zmierlivý, (výnimka: poviedka ), vplyv filozofie L. N. Tolstého
Rysavá jalovica
- krátka humoristická próza z dedinského prostredia doplnená rozprávkovými prvkami (Krtovi sa prihovárajú neživé predmety), je založená na využití situačného a slovného
- Adam Krt je vykreslený postupne cez epizódy, dialógy a vnútorný monológ
- námet čerpal z ľudového rozprávania — susedom Martina Kukučína bol Adam = Adam Krt
Postavy: Adam a Eva a Adam a Eva
Dej
Susedia Adam Krt a Adam Trnka dlhé roky spolu dobre vychádzali, ale v jeden deň Trnková odstrihla susedovej koze bradu a Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali.
Obaja muži sa stretli na jarmoku v Mrhanove, kde jeden išiel kúpiť jalovicu a druhý jalovicu predával. Krt najprv na jarmoku popredal krpce, ktoré doma ušil a potom išiel hľadať jalovicu. Dlho si nevedel vybrať. Napokon sa mu zapáčila susedova jalovica, a pretože obaja mali doma prísne ženy, išli zapiť dobrý obchod do krčmy (oldomáš, muži chcú oklamať svoje ženy o cene jalovice, lebo časť peňazí prepijú). Keď už boli v nálade a chceli odísť, zistili, že jalovica nie je priviazaná tam, kde ju priviazali. Spoločne ju začali hľadať. Nikto ale rysavú jalovicu nevidel. Domov prišiel Krt celý utrápený a popletený, nevedel prejsť cez lavičku, ktorá mu pred očami tancovala, v cintoríne sa na neho vrhala mátoha, spadol na ľade, všetko, čo kúpil na jarmoku, porozbíjal. S plačom sa priznal Eve, že nemá jalovicu, ani peniaze. Žena Eva ho vyhnala z domu a prikázala mu, aby sa vrátil len s jalovicou. Trnka medzitým doma zistil, že jalovicu spred krčmy odviazala jeho žena. Nevedela, že ju predal. Trnka jalovicu doviedol do susedov a išiel hľadať Krta. Našiel ho zarábať na píle a doviedol ho domov. Adam Krt vrátil Eve peniaze a sľúbil, že už nikdy .
Záver:
- je harmonický
- autor sa vyjadril k vážnym témam ako a tiež súcitu, milosrdenstva a spolupatričnosti ľudí
PZ 2, str. 81 — doplniť.
Neprebudený
- psychologická poviedka o osude mrzáka, mentálne postihnutého mladého muža
Postavy: Ondráš , Zuzka Bežanovie, Ondrášova tetka — totka, Jano Dúbravovie
Charakteristika postáv
Ondráš — mentálne zaostalý, na úrovni vnímania malého dieťaťa, má svoj vlastný svet (husi, rozprávky).
priezvisko Machuľa — je — je iný ako dedinčania.
Dej
Ondráš je , žije u svojej tetky, živí sa tým, že v celej dedine pasie . Dedinčania mu nosia obed. Príde rad na dom richtára Bežanovie. Obed mu prinesie Zuzka. Ondráš má práve vtedy sen . Miluje rozprávkový svet (podobne ako malé deti). Zuzka Ondráša prebudí, myslí si, že Zuzka je tá krásna princezná, o ktorej sa mu snívalo. Keď zistí realitu, prestane sa na Zuzku pozerať zasnenými očami. Zuzka je urazená, dotknutá, podcení jeho zdravotný stav, robí si z neho srandu a povie mu, že sa za neho vydá (zároveň bola pohnevaná s Janom, snúbencom). Ondráš to zoberie vážne. Pripravuje sa na svadbu. Totka mu to nevedela vyhovoriť.
Ondráš začal častejšie navštevovať rodinu svojej „nevesty“, uplietol pre nich košíky, vystrúhal varešky. Svadba sa u Bežanov naozaj pripravovala, ale nie pre Zuzku a Ondráša, ale pre Zuzku a Janka.
Príde deň svadby, ale Zuzka si berie Jana Dúbravovie. Tetka Ondráša zamkne do komory, aby na svadbe nespravil hanbu, situáciu by nepochopil. Je presvedčený, že Zuzka si zoberie jeho. Ondráš sa z komory dostane a uteká na svadbu. Keď Ondráš vidí, že Zuzka si zobrala iného, , že sa omeškal.
Vtom vypukol požiar. Podozrievali Ondráša, priviazali ho o plot. Prichádza k nemu Zuzka, priznáva sa k svojmu žartu, (Kukučínova filozofia nápravy človeka), odviaže ho a Ondráš zachraňuje husi v horiacej stodole. Vrhne sa do plameňov. Vtom spadne trám zo stropu a Ondráš zahynie. Svadobčania si myslia, že je to , že požiar založil Ondráš. V skutočnosti to bol jeden z dedinčanov ().
Záver:
- záver —
- Zuzka nedomýšľa dôsledky svojho konania
- postavy majú rôzne chápanie reality
Keď báčik z Chochoľova umrie
Učebnica Literatúra 2, str. 141 — 146.
Sprievodca dielami B, str. 144 — 150.
- humoristická poviedka zobrazujúca zemianstvo v i úpadku, jej príbeh je založený na konfrontácii sveta upadajúceho zemianstva a rodiaceho sa sveta
Postavy:
Aduš
predstaviteľ zemianskej vrstvy — zeman zanedbávajúci svoj majetok, žijúci v — „doma nič“ — priezvisko hovorí, že doma (v domácnosti) nič nemá.
Ondrej
obchodník, pôvodne z Kamenian. Gazdovstvo prenechal svojmu synovi a začal obchodovať. Pozná sa s mnohými ľuďmi, ku každému sa hlási. Na obchody nepristupuje hneď, má cit pre jednanie a akúsi „obchodnú hru“. Vie zjednávať, väčšinou dobre nakúpi. Na jarmoku sa stretne s Adušom a od neho kúpi . Vtedy ešte netušil, že žiaden neexistuje. Často a rád myslí na svoje peniaze, ktoré obchodovaním zarobil, predstavuje si, že ich bude stále viac a viac. Je obchodníkom telom i dušou.
Dej
Aduš Domanický z Domaníc je schudobnený zeman. Je ženatý, jeho mladá žena Žofka Potocká išla za neho z lásky. Prišla ale do spustnutého obydlia. Aduš na pohľad pôsobí ako človek, rozkazovačný, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožuchoch a kožušinách, ale nič si nevyberie, pretože nemá peniaze. V krčme sa , ospevuje svoje kone, psa, obrovské zásoby jačmeňa, vychvaľuje sa svojím báčikom z Chochoľova, boháčom, čo mu za života pomáha a po ktorom .
V krčme stretne Ondreja Trávu — ziskuchtivého obchodníka, ktorému predá neexistujúci jačmeň. Vezme od neho preddavok. Obaja uzatvárali obchod s úmyslami: Aduš — , Ondrej — . Keď ho Ondrej Tráva navštívi, aby si prevzal svoj tovar, zistí, že Aduš nič nemá, svojou lenivosťou premrhal majetky po predkoch. Všade vidí len neporiadok, biedu, špinu a zistí, že ho Aduš oklamal. Kaštieľ ako kaštieľ vôbec nevyzerá — zanedbaný, schátralý — takmer zrúcanina. „K tomu, čo si predstavujeme pod slovom kaštieľ, nechýbalo nič, iba .“ Aduš, ukazujúc Ondrejovi celý svoj statok, komentuje všetko slovami: „Keď báčik z Chochoľova umrie, …“ , dostavia, postaví, dostane, zdedí…
Učebnica Literatúra 2, str. 142 — 143 — ukážka 22 + úlohy 1 — 6 — do knižky písomne.
Konečne sa dostanú k téme „jačmeň“ a pán Aduš Ondrejovi vysvetlí, že si vlastne sám poškodil tým, že neprišiel v .
Ondrej sa zmieri s tým, že svoj závdavok už neuvidí, keď k nemu prichádza Adušov s radou, aby si namiesto svojich peňazí pýtal od Aduša , ktoré stoja za sypárňou pri kaštieli. O tom však nechce Aduš ani počuť — sú totiž súčasťou jeho rodičov a prarodičov, Aduš si až vtedy uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale i mŕtvych, uvedomí si, ako .
Učebnica Literatúra 2, str. 144 — 145 — ukážka 23 + úloha 2.
Ondrej Tráva to pochopí a rozhodne sa počkať na svoj závdavok do ďalšieho jarmoku, hoci Adušovi už nik neveril. A naozaj sa dočkal. O nejaký čas báčik z Chochoľova umiera a je pochovaný pod jasene v Domaniciach. Aduš nič. Od tých čias už nikto nepočul slová: „Keď báčik z Chochoľova umrie…“
- obraz zemianstva — morálne aj hmotne (Aduš Domanický — „doma nič nemá“), nastupuje nová spoločenská vrstva — draví podnikatelia, obchodníci (Ondrej Tráva — podnikatelia sa rozrastú ako tráva)
Konflikt: interpersonálny — : Aduš × Ondrej.
: Aduš prežíva osobný konflikt vyvolaný rozporom medzi zemianskou cťou a svojím konaním.
Slovný humor
Postava Aduša upozorní na seba schopnosťou zakryť nedostatky množstvom slov, kvetnatých hyperbol, historiek…
Záver — kukučínovská filozofia
V závere poviedky sa Aduš zmení k lepšiemu — kukučínovská filozofia — zmena v mravnej rovine, vytriezvenie z veľkopanskej ilúzie, zmierenie sa s daným stavom. Nastáva vytriezvenie a koniec humoru i suverénneho vystupovania mladého zemana.
PZ 2, str. 76 — 77 — doplniť.
Dom v stráni
Učebnica Literatúra 2 — román (1903 — 1904).
- vrcholný spoločenský román slovenského realizmu, vznikol počas Kukučínovho pobytu v (Ostrov Brač)
- zachytáva život v dalmátskej dedine a stretnutie dvoch sociálnych vrstiev — sedliakov a šľachty
- ústrednou témou je medzi mladým šľachticom a sedliackym dievčaťom — ich vzťah stroskotá pre sociálne rozdiely
Postavy:
- Niko Dubčić
- mladý šľachtic, syn statkárky šory Anzuly; zaľúbi sa do Katice — sedliackeho dievčaťa
- Mate Berac
- starý sedliak — gazda, rozvážny, múdry, nositeľ tradičných hodnôt; otec Katice — bráni vzťahu pre nerovnosť stavov
- Katica Beracová
- krásna mladá sedliačka, dcéra Mateho Beraca; zaľúbi sa do Nika
- šora Anzula Dubčićová
- matka Nika; , statkárka, snaží sa zabrániť synovmu vzťahu so sedliackym dievčaťom
- Doktor Zorković
- predstaviteľ rovnocennej spoločenskej vrstvy pre Nika
Hlavná myšlienka
Konflikt medzi dvomi sociálnymi vrstvami — a . Oba svety majú svoje zákonitosti a hodnoty, ktoré sa nedajú prekročiť. Mate Berac symbolizuje , šora Anzula obraňuje záujmy svojej vrstvy. Vzťah Nika a Katice stroskotáva — Niko sa nakoniec ožení s rovnocennou partnerkou, Katica sa vydá za sedliaka.
- kompozícia: 3 časti
- autor zachytáva život celej dediny — kolobeh prác, sviatkov, zvykov, generačných vzťahov
- jazyk obohatený o — autenticita prostredia
Mať volá
- rozsiahly román zo života juhoslovanských vysťahovalcov v Južnej Amerike (Patagónia, Punta Arenas)
- ústrednou témou je — ich túžba vrátiť sa, „mať (matka — vlasť) volá“
- autobiografické črty — Kukučín žil v Južnej Amerike medzi srbochorvátskymi vysťahovalcami
Dies irae
Lat.: „Deň hnevu“.
- poviedka o vplyve na medziľudské vzťahy
- autor ukazuje, ako lakomstvo a ziskuchtivosť rozkladajú rodinné a susedské vzťahy
- filozofická hĺbka — zlo zaslúži trest, ale Kukučín verí v možnosť mravnej nápravy človeka
Ktoré dielo M. Kukučína je výnimkou jeho zmierlivého zakončenia? Aký je vplyv L. N. Tolstého na jeho tvorbu?