Literárna moderna a avantgarda
Svetová literárna moderna (1880 — 1918)
Spoločensko-politické pomery:
- Rozvíjala sa koncom 19. storočia / začiatkom 20. storočia.
- Obdobie veľkých spoločenských, ekonomických a politických zmien.
- Obdobie rýchleho životného tempa.
- Obdobie technického pokroku — človek stráca záujem o umenie.
- Objavy: elektrina, automobil, telefón, rádio, lietadlo, röntgenové žiarenie, kinematograf.
- Názory človeka už neovplyvňuje len cirkev, ale aj denná tlač, rozhlas, reklama…
- Človek sa sťahuje do mesta, opúšťa vidiek, polia. Budujú sa robotnícke štvrte. V meste zistí, že žije v anonymite, v strachu zo straty zamestnania, čo sa mu postupne prestane páčiť. Vzniká u neho pocit samoty, opustenosti, chýbajú mu rodinné väzby…
- V spoločnosti rástli sociálne neistoty a problémy, kvôli čomu človek upadal do čoraz väčšieho pesimizmu a beznádeje.
- Svet bol rozdelený medzi impériá.
- Druhým najpriemyselnejším štátom v Európe sa stalo Nemecko — hneď po . Predstihlo svojho tradičného konkurenta — .
- Začalo súperenie medzi mocnosťami, štáty sa začali spájať do vojnových blokov. Postupne sa vytvorili (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko).
- Všetky zmeny a problémy doby vyústili do veľkej katastrofy — do 1. svetovej vojny ( — ).
Vzťah literárnej moderny a realizmu
| Realizmus | Literárna moderna |
|---|---|
| objektívne zobrazenie skutočnosti | subjektívne, vnútorné prežívanie |
| typický hrdina, sociálne podmienený | hrdina samotár, individualita |
| próza, román, poviedka | poézia, lyrika |
| jasný, opisný jazyk | symbol, hudobnosť, voľný verš |
| spoločenské témy, kritika | vnútorný svet básnika, sen, mystika |
V uvedených spoločensko-politických podmienkach sa postupne rozvinula moderná poézia — literárna moderna
- Priniesla nové smery, žánre, umelecké metódy.
- Predstavovali ju viaceré smery — symbolizmus, dekadencia, impresionizmus.
- Uvedené smery existovali osobitne, ale zároveň sa vzájomne výrazne ovplyvňovali a dopĺňali. Zdôrazňujú slobodu jednotlivca a význam autorského subjektu.
- Pre všetky smery bol spoločný najmä fakt, že hrdinovia sa dostali do vnútorného rozporu a sporu s vtedajšou spoločnosťou.
- Do literatúry prichádza hrdina samotár.
- V architektúre — secesia (art nouveau): ornamentálnosť, prírodné motívy, krivky, dekoratívnosť (Antoni Gaudí, Gustav Klimt).
Symbolizmus
- Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia. Vznikol vo .
- Názov smeru je odvodený z gréckeho slova symbolón — .
- Autori sa nevyjadrujú , ale prostredníctvom symbolov (napr. topole — symbol , smutného človeka, čierna farba — symbol ).
- Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj.
- Básne sú založené na , predstavivosti a hudobnosti.
- Básne vyjadrujú smútok, skepsu (), osamelosť autorov, úctu k prírode, ohrozenie národa, nový priestor básnici hľadali v neskutočne, sne, mimo reality.
- Básne sú zamerané na pocity autora, na básnikovo „ja“. Citový svet — .
- Básnici využívali asociáciu, vnímanie skutočnosti a voľný verš.
- Najdôležitejší nástroj lyriky — slovo.
Zbierka — Kvety zla (Charles Baudelaire)
Programová zbierka symbolizmu (1857) — vyvolala súdny škandál pre údajnú nemravnosť. Témy — krása skrytá v škaredosti, melanchólia, smrť, mesto, vzdor proti meštiackej morálke.
Charles Baudelaire — Súvislosti (Kvety zla) — Lit. 3, str. 43
Charles Baudelaire — Človek a more — PZ 3, str. 22
Základné symboly využívané symbolistami slovenskej i svetovej literatúry
- topole
- symbol pesimizmu, tragického životného postoja
- havran
- symbol bezvýchodiskovosti a bezvýhľadnosti
- večer
- symbol smútku, bezútešnosti
- ráno
- symbol nádeje, príchodu niečoho nového
- otcova roľa
- symbol domova, bezpečia
- démon
- utláčateľ národa, ľudu
- noc, tma, zmrákanie sa
- prírodné symboly — symboly vnútorných pocitov hrdinu
- lúč, svetlo
- symbol príchodu nového začiatku
- čierna, sivá farba
- symbol smútku
- sova
- múdrosť
- more
- symbol nespútanosti, slobody, divokosti
- srdce
- láska
- holubica
- mier
Dekadencia
- Francúzsky literárny smer 19. storočia.
- Básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii.
- Postupne sa uvedeným termínom označovali básnici, ktorí sa zjednotili v myšlienke čistého umenia.
- Názov pochádza zo slova décadence — .
- Názov pôvodne slúžil ako názov francúzskej poézie z konca 19. storočia, ktorá pohŕdala dobovou meštianskou kultúrou a jej tradíciami.
- Presadzoval .
- Jeho tvorcovia boli považovaní za skazených a zvrátených najmä kvôli témam vo svojej literárnej tvorbe.
- Dominovali u nich témy — .
- Neexistovalo pre nich nič, čo by im poskytovalo nádej a zmysel existencie.
Charles Baudelaire — Mrcina — PZ 3, str. 21
Impresionizmus
- Francúzsky smer 19. storočia. Pôvodne vznikol ako hudobný a smer.
- Z latinského slova impressio — .
- Odmietal zobrazenie sveta a skutočnosti.
- Básnici nezobrazujú svet, ktorý vidia, ale svet, ktorý .
- Dôraz kládol na zachytenie dojmu, ktorý istý objekt vyvoláva, na zachytenie .
- Impresionisti veľmi často zachytávali svetlo, istú , moment, okamih.
- Málokedy pracovali v interiéri, odmietali ateliérovú tvorbu, presúvali sa do .
- Chvíľu, okamih zachytávali aj básnici, zameriavali sa najmä na zachytenie jej prchavosti.
- Snažia sa zachytiť aj sluchové a zrakové napr. z krajiny.
- Lyrici chápali slovo ako hudobný element a zdôrazňovali verša.
- Maliari pri ich zachytávaní využívali zaujímavú techniku — pointilizmus ( technika) spojená s výraznou farebnosťou (E. Manet — Raňajky v tráve, R. Degas — Modré tanečnice).
- Veľmi silný vplyv v tvorbe impresionistov mal senzualizmus — filozofický smer, ktorý tvrdí, že svet sa dá spoznávať pomocou .
- Impresionisti výrazne pracovali s tzv. synestéziou. Napr. farebná vôňa.
- Názov synestézia pochádza z gréckeho slova syn — spolu, aistesis — vnem; spája nezlučiteľné zmyslové vnemy, napr. chuť a čuch.
- Využíva veľmi nezvyčajné prirovnania — široká ako noc, široká ako jas…
- Individualizmus.
- Hudobnosť verša.
- Voľný verš.
Arthur Rimbaud — Samohlásky — PZ 3, str. 23
Prekliati básnici
- Uvedený termín prvýkrát použil Paul Verlaine.
- Označoval umelcov, ktorí sa v spoločnosti cítili osamotení a nepochopení pre ich nekonformné postoje, bohémsky život, pohŕdanie nefungujúcou spoločnosťou.
- Hlavnými predstaviteľmi boli Charles Baudelaire, Jean Arthur Rimbaud, Paul Verlaine.
- FILM — Úplné zatmenie (Total Eclipse, 1995, réžia Agnieszka Holland) — vzťah Rimbauda a Verlaina.
Tí chlapci z posádky chytajú albatrosa,
mocného vtáka vôd, a tak si krátia čas.
Krídla ho na cestách vždy nevšímavo nosia
nad loďou čeriacou hlbiny temných trás.Na doskách paluby padnúc im do zajatia,
hrdý kráľ azúru sťarbavie zahanbený…
Belostné krídla hneď žalostne sa mu sklátia
a ako veslá sa vlečú s ním po zemi.Ten plavec s krídlami aký je smiešny, ľavý!
On, krásny pred chvíľou, aký je škaredý!
Jeden sa na jeho zobáku s fajkou baví,
iný ho, mrzáka, krívaním pajedí!Básnik sa podobá kniežaťu vzdušných plání,
Charles Baudelaire — Albatros (Kvety zla)
čo zo striel smeje sa a sídli v nečase.
Však na súš zahnaný a krikom lovcov štvaný
pre krídla obrovské pohnúť sa nevládze.
Slovenská literárna moderna
Spoločensko-politické podmienky:
- Rozvíjala sa na prelome 19. a 20. storočia (1900 — 1918). Slovensko bolo súčasťou .
- Prebiehal tu výrazný rozvoj priemyslu a hospodárstva, budovanie železničnej dopravy.
- Vysťahovalectvo — pre chudobu a národnostný útlak odchádzali Slováci hlavne do USA (asi 600 000 do roku 1914).
- Národnostný útlak — maďarizácia (zatváranie slovenských škôl po Apponyiho zákonoch 1907, zákaz Matice slovenskej už od 1875).
- Do ťažkej situácie zasiahla 1. svetová vojna.
Literárna situácia:
- Do slovenskej literatúry prenikajú nové myšlienkové prúdy, nové témy a noví autori.
- V predchádzajúcom období autori boli akoby verejnými činiteľmi, ktorí celú svoju tvorbu zamerali na obhajobu národa.
- Mladí autori prinášajú do literatúry moderné prvky a výrazne ju obohacujú. Chcú, aby autor bol tvorivou osobnosťou, ktorá presadzuje svoj názor a nemá povinnosť hájiť národné záujmy.
- Pojem — slovenský umelec = básnik tvoriaci slobodne, podľa vlastného umeleckého zámeru, nie ako národný buditeľ.
- Svoju tvorbu uverejňovali predovšetkým v časopisoch — Slovenské pohľady, Dennica, Prúdy, Hlas.
- Vplyv na ich tvorbu mali predovšetkým slovenskí básnici a francúzski básnici.
Hlavní predstavitelia slovenskej literárnej moderny
- Ivan Krasko (vl. menom Ján Botto)
- Janko Jesenský
- Ivan Gall (vl. menom Ladislav Nádaši)
- Vladimír Roy
Znaky poézie slovenskej literárnej moderny
- subjektívnosť — výpoveď básnikovho vnútra, „ja“
- melanchólia, smútok, samota, pesimizmus, úzkosť
- symbolizmus — práca so symbolmi (topole, večer, noc, otcova roľa, démon…)
- impresionistické zachytenie nálady a okamihu
- hudobnosť verša, voľný verš, asociácie
- prepojenie individuálneho prežívania s národnou tematikou
- obraz hrdinu samotára, vnútorne rozorvaného
Ivan Krasko
Vlastným menom Ing. (1876 Lukovištia — 1958 Bratislava). Pseudonym Ivan Krasko (podľa gemerskej dediny Kraskovo — leží vedľa Lukovíšť).
Životopisné poznámky
- narodil sa v Lukovištiach (Gemer) v evanjelickej rodine
- študoval v Rimavskej Sobote, Sibini a Brašove (Sedmohradsko)
- absolvoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe — chemický inžinier
- po vzniku ČSR pracoval v štátnej správe (Bratislava, Klobúky pri Brne)
- jeho menovec Ján Botto (romantik, autor Smrti Jánošíkovej) ho prinútil zvoliť si pseudonym
- v roku 1958 zomrel v Bratislave, pochovaný je v rodných Lukovištiach
Literárna tvorba — zbierky
- Nox et solitudo (1909)
- „Noc a samota“ — debutová zbierka, smútok, samota, melanchólia, ľúbostné sklamania, motívy noci, večera, hmly, dažďa
- Verše (1912)
- druhá a posledná básnická zbierka — vyhrotenejší pesimizmus, sociálne a národné motívy, obraz utláčaného slovenského ľudu, výzva k vzdoru
- Drobná próza
- Naši (1907) — zbierka próz, lyrizovaná próza, autobiografické črty
Vesper dominicae (Nedeľný večer) — PZ 3, str. 31
Jehovah — PZ 3, str. 26
(Jahve, Jehovah, Jehova — v Starom zákone meno Boha.)
Topole — PZ 3, str. 25
Zmráka sa — PZ 3, str. 25
Chladný dáždik — PZ 3, str. 19
Chladný dáždik, prší, prší.
Po doline, po návrší
zziabla jeseň žltosť znáša,
rozsieva ju z pôl rubáša.Mojím lícom slza padá —
Ivan Krasko — Chladný dáždik
srdce východ bôľu hľadá;
znášala ho, hej, tá ruka,
preplnila, srdce puká.
Plachý akord
Za búrnej, tmavej noci
ja blúdil sám a sám,
závidel ronenie sĺz
tým čiernym nebesám.Bez cieľa šiel som vo svet
a hľadal úľavu —
papršlek do tmy srdca,
liek v hlavu boľavú.Ach, niekde vedľa cesty,
Ivan Krasko — Plachý akord
u starých božích múk
našiel som zúfajúcich
pár chladných, mokrých rúk…
Otcova roľa
Život
Snáď skutočnosť to bola,
a možno púhy sen —
zabudli ruky na mňa,
keď svitnul biely deň…Len pocit ostal temný,
Ivan Krasko — Život
kýs' bôľu odtienok,
akordom plachým hučí
z hasnúcich spomienok.
Avantgarda
Prvá polovica 20. storočia — Zdroj — učebnica Literatúra III., str. 74 — 75.
Pojem avantgarda
Z fr. avant-garde = predvoj. Súhrnné označenie radikálnych umeleckých smerov 1. polovice 20. storočia, ktoré zámerne porušovali tradičné umelecké postupy. Avantgarda hľadá nový jazyk umenia — odmieta minulosť, experimentuje s formou, výrazom, kompozíciou.
Znaky avantgardy
- radikálne odmietnutie tradície a klasických foriem (rým, strofa, gramatika, interpunkcia)
- experiment so slovom, formou a vizuálnou stránkou textu
- provokácia, šokovanie, manifesty ako programové vyhlásenia
- oslava modernej civilizácie — technika, mesto, rýchlosť (alebo naopak — útek pred ňou do sna a podvedomia)
- internacionalizmus — smery vznikajú v jednej krajine a šíria sa po celej Európe
- vznikajú nové básnické žánre, napr. pásmo
- počiatky absurdnej literatúry
- nová rozprávačská metóda — prúd vedomia — neorganizované zaznamenanie prúdu myšlienok bez kontroly rozumu
- rozprávač býva nespoľahlivý, mnohé zamlčuje, necháva priestor čitateľovi, aby si súvislosti domýšľal
Futurizmus
Učebnica Literatúra III., str. 77 — 79.
Z lat. futurus, v preklade . Vznikol v roku , v . Jeho zásady sformuloval .
Futuristi ospevovali
- moderný technický pokrok — auto, lietadlo, elektrinu, fabriky
- rýchlosť, dynamiku, pohyb, energiu
- silu, mladosť, vojnu („jedinú očistu sveta“)
- mesto, dav, hluk, mechanizmus
Odmietali
- minulosť, tradíciu, múzeá, knižnice, akadémie
- klasickú syntax, interpunkciu, gramatiku
- ženskosť, sentimentálnosť, morálku
- statickosť, harmóniu, súmernosť
Po 1. svetovej vojne sa Marinetti stal stúpencom .
Literatúra III., str. 79 — Manifest futurizmu — text.
Pracovný zošit — str. 32 — Manifest futurizmu.
Citát — Chceme velebiť
Kubizmus
Učebnica Literatúra III., str. 80 — 85.
Z lat. cubus, v preklade . Umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia vo . Založili ho výtvarníci Pablo Picasso a Georges Braque. Používali geometrické stvárnenie umeleckej postavy a predmetov.
Básnici využívali voľné asociácie predstáv bez kontroly logiky. Poézia chápaná ako radostná , nie je dôležitý obsah textu, ale obraz — úprava básní — napr. básne.
Kubofuturizmus
Vzniká spojením dynamiky futurizmu a kubistickej techniky. Kubofuturisti vytvárali básne, často s voľne radenými motívmi — vzniká literárny žáner .
Pásmo
Charakteristika žánru
Pásmo je dlhšia lyricko-epická báseň s voľne radenými motívmi, asociáciami, spomienkami, bez logickej súvislosti. Tvorca žánru — Guillaume Apollinaire (báseň Pásmo / Zone, 1913). Charakteristika — voľný verš, prúd vedomia, mestské motívy, časové a priestorové skoky.
Pracovný zošit — str. 33 — Pásmo.
Vyhľadajte 3 rôzne zaujímavosti / informácie o Eiffelovej veži, spomínanej v Pásme:
Voľný verš
Verš bez pravidelného metra, počtu slabík a rýmu. Rytmus tvoria intonácia, syntax, opakovania a obraznosť. Otvára cestu modernej poézii 20. storočia.
Kaligram
Grafickým usporiadaním veršov vznikol typ básne kaligram — text je vizuálne usporiadaný do obrazu (srdca, vtáka, kravaty, fontány…). Autorom prvých básní tohto typu bol Guillaume Apollinaire — zb. básní .
Vyhľadajte na nete kaligram Kravata v češtine a odpíšte ho aj vizuálne správne do tvaru kravaty.
Práca s textom — Pracovný zošit, str. 34 — aj kreatívna úloha.
Dadaizmus
Učebnica Literatúra III., str. 123.
Z francúzštiny dada, v preklade „hojdací “. Vznikol vo . Zakladateľom dadaizmu bol Tristan Tzara.
Dadaisti sa búrili proti dobe a proti , vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a ako protiklad utrpeniu ľudstva v 1. svetovej vojne.
Ich poézia sa vyznačuje deštrukciou (rozkladom) jazyka. Autori sa chceli priblížiť k detskej reči — vypúšťali hlásky, komolili slová (pozri Učebnica Lit. III., str. 124, ukážka 28). Hra so slovom bola povýšená na základ poézie. Nezmyselná poézia mala poukázať na nezmyselnú vojnu.
Práca s textom — Pracovný zošit, str. 35. Aj kreatívna úloha č. 16 — vytvorte dadaistickú báseň — na samostatný kancelársky papier. Pracujte s rôznym typom písma a rôznou veľkosťou a farebnosťou písma.
Surrealizmus
Učebnica Literatúra III., str. 131 — 132.
Vznikol vo ako reakcia na vojnu. Nadviazal na tvorbu . Autori odmietali opisovať skľučujúcu skutočnosť a inšpiráciu hľadali vo svojom , predstavách a ilúziách. Zveršovali momentálne nápady.
Z európskej literatúry je známy predstaviteľ tohto prúdu André Breton, inšpirovaný psychoanalýzou Sigmunda Freuda — teóriou o podvedomí človeka, potlačených túžbach a predstavách. Francúzskym surrealizmom sa inšpiroval slovenský nadrealizmus (Rudolf Fábry).
Metóda — psychický automatizmus / automatické písanie
Spôsob tvorby, pri ktorom autor zaznamenáva myšlienky a predstavy bez kontroly rozumu, morálky a estetiky. Cieľom je dostať sa k pravde podvedomia, k „čistej psychickej skutočnosti“. Pripomína voľné asociácie pri psychoanalýze.
Pracovný zošit — str. 37.
Expresionizmus
Literatúra III., str. 86 — 88. PZ 3, str. 36.
Vyhľadajte na nete obraz Výkrik od Edvarda Muncha — čo mohlo byť impulzom pre vznik tohto obrazu?
Z fr. expression, v preklade výraz, výrazný. Vznikol v na začiatku 20. storočia vo výtvarnom umení. Ovplyvnený ťaživou situáciou pred prvou svetovou vojnou.
Umelec nechce opísať presne to, čo vidí — ide mu o vtlačenie osobitého výrazu, vlastného pohľadu, teda diela sú výrazne subjektívne. Do popredia sa dostávajú vnútorné zážitky tvorcu a zobrazovaných postáv. Zveličujú sa záporné javy. Využívajú sa kontrasty, prechádzajúce až ku karikatúre a deformácii.
Znaky expresionizmu v literatúre
- postavy (kladné — záporné)
- nezvyčajné, nekaždodenné situácie ()
- impulzívne povahy postáv, majú rozorvané vnútro (prežívajúce intenzívne city — hnev, vášeň, prejavujúce sa útržkovitou rečou, nedokončenou výpoveďou…)
- vzbura jednotlivca / kolektívu
- v dráme sa postavy ocitajú v ťažkej a (absurdnej — nelogickej) životnej situácii — po 2. sv. vojne sa z expresionistického divadla vyvinie absurdná dráma
- v slovenskej literatúre pod vplyvom expresionizmu vznikne lyrizovaná próza
Predstavitelia — próza: E. M. Remarque, u nás Milo Urban, Ivan Horváth, Jozef Cíger Hronský.
Poetizmus
Učebnica Literatúra III., str. 126.
Vznikol v v 20. rokoch 20. storočia. Zakladatelia Vítězslav Nezval a Karel Teige, nesúhlasili s tým, aby poézia prisluhovala ideológii, aby riešila politické problémy.
Poetisti zdôrazňovali sen, fantáziu, predstavivosť, zmyslové vnemy, asociácie. Všímali si , veselé stránky života. Snažili sa nájsť aj vo všednom živote. Svet vnímali ako hru farieb, svetiel, zvukov, vôní a pohybu. Verše poetistov vynikajú ľubozvučnosťou, vtipnými metaforami a sviežimi, prekvapivými rýmami. Píšu čistú poéziu nezaťaženú ideológiou, morálkou či históriou.
Predstaviteľ v slovenskej literatúre Laco Novomeský — Učebnica Lit. III., str. 128.
Konštruktivizmus
Učebnica Literatúra III., str. 85 — Viete, že…
Z latinčiny constructio, v preklade zostrojenie. Vznikol v , je spojený s budovaním a technickým pokrokom, hlási sa k spoločenskej funkcii umenia.
V literatúre kladie dôraz na prístup k téme bez sentimentu, strohosť vo vyjadrovaní — úsporné a logické vyjadrovanie. Využíva geometrizmus, pracuje s predstavami kruhu, gule, kužeľa…, odmieta klasickú pravidelnú strofu — vznikajú „schodíkové“ básne.
Najznámejším predstaviteľom konštruktivizmu je Vladimír Majakovskij.
Avantgardy — racionálne × iracionálne
| Racionálne avantgardy | Iracionálne avantgardy |
|---|---|
| Futurizmus | Dadaizmus |
| Kubizmus | Surrealizmus |
| Kubofuturizmus | Expresionizmus |
| Konštruktivizmus | Poetizmus |
Vysvetlenie členenia
Racionálne avantgardy stavajú na rozume, technike, civilizácii, geometrii, programe (manifeste). Hľadajú nový poriadok modernej doby.
Iracionálne avantgardy uniknú pred rozumom — k snu, podvedomiu, hre, detstvu, k absurdnu. Reagujú na traumu 1. svetovej vojny rozkladom logiky, jazyka a tradičných hodnôt.