Slovenská medzivojnová próza

Spoločenská situácia

⁎viď: slovenská medzivojnová poézia

Po roku 1918 (vznik ČSR) nastal kultúrno-spoločenský rozmach Slovenska. Nová situácia v spoločnosti prispela k rozvoju , vzniku rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, rastu kultúrnych a literárnych časopisov a pod.

Prvá svetová vojna otrasne zapôsobila na spoločnosť a zanechala ostré črty v ľudí. Koniec vojny mal ohlas aj v umeleckých kruhoch. Spisovatelia sa zamerali najmä na tému vojny. Vo svojich dielach opisovali vojnové a zároveň proti vojne, snažili sa poukázať na jej zbytočnosť a nezmyselnosť.

Situácia v literatúre

Na literárnom živote sa zúčastňovali vedľa seba viaceré , staršia generácia autorov pokračuje v tvorbe (napr. M. Kukučín, J. G. Tajovský), mladší spisovatelia , sú inšpirovaní avantgardami, do prózy vnášajú prvky lyriky.

Rozvíjanie realistickej tradície

Tvorivé nadväzovanie na literárny a jeho umelecká aktivizácia v medzivojnovom období prebiehali v troch líniách:

Lyrizovaná próza — naturizmus

Tretí prúd prijal nové umelecké smery, dominuje v ňom experimentovanie v oblasti a štylistickej. Do medzivojnovej prózy začali prenikať lyrizačné tendencie.

Lyrizovaná próza je umelecký smer, ktorý vyvrcholil počas 2. svetovej vojny. Jej šíriteľmi sa stali spisovatelia, ktorí chceli slovenskej literatúre „otvárať okná" do Európy a popri tom sa neizolovať od domácich skutočností.

Próza naturizmu — je spojená s autormi, ktorí vstupovali do literatúry v 30. rokoch 20. storočia — Dobroslavom , Margitou , Ľudom Ondrejovom a Františkom . Dominantou prózy naturizmu je lyrizácia vo všetkých zložkách (jazyk, prostredie, postavy…) prózy a rozprávkovo-mýtický epický princíp.

Jozef Cíger Hronský — Jozef Mak

Zdroje informácií: učebnica Literatúra III, str. 95–99. Sprievodca dielami C, str. 149–166 — prečítať.

• obohatil slov. literatúru o nové moderné prvky —
• narodil sa vo , študoval na ústave, pôsobil ako učiteľ
• redigoval časopis
• bol tajomníkom a správcom
• v r. 1945 emigroval do Rakúska — Talianska — Argentíny
• pochovaný v (pôvodne Argentína; pozostatky prevezené 1993)

Charakteristika diela Jozef Mak

Sprievodca dielami C

• Žánrová forma: román
• Časopriestor:
• román o Jozefovi Makovi napísal na dovolenke v horehronskej dedine , v škole si prečítal obecnú kroniku a s jej pomocou vytvoril románovú predstavu o ľuďoch a obci na prelome storočia — použil skutočné mená (Mak, Meľoš, Kubanda) a miestne chotárne názvy
• Rozprávač: — radí postavám, čo majú robiť, hovorí za ne, lebo častokrát nedokážu medzi sebou , prihovára sa hlavnej postave a oslovuje ju celým menom
• Jozef Mak dostal pri narodení do daru od Boha ruky, ale nedostal — o svojich citoch nevie hovoriť, všetko sa odohráva v jeho vnútri. Zvýraznená je fatalita — — románu.

„Jozef Mak, narodil si sa, a nik ťa nečakal okrem materinho strachu, nik ťa nevítal, neobdarúval, nuž dám aspoň to, čo ešte mám. Dávam ti ukrižované ruky, tie mi ostali z tejto noci. Vezmi si ich a nehľadaj k nim ústa ani potom, keď budeš ľuďom rozumieť a keď ťa budú chcieť nahovoriť, aby si si ústa od niekoho požadoval."

Jozef Cíger Hronský — Jozef Mak

• Postava Jozefa Maka ako symbol — Sprievodca, str. 152:

„Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti. Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek."

Jozef Cíger Hronský — Jozef Mak

• Komunikácia postáv: komunikujú v náznakoch, s odmlkami, nepovedia jasne, čo cítia, dávajú si pred seba masku, aby nikto do nich nevidel, často za ne musí prehovoriť rozprávač — princíp MASKY — zakrývanie skutočného
• Forma románu: použité prostriedky (lyrizácia — napr. opis inovate, epitetá, metafory…), vplyv lit. prúdu —

Postavy Jozefa Maka

Jozef Mak

Nemanželský syn vdovy Evy Makovej, ktorý má dopredu určený veľmi ťažký osud. Nič, čo v živote začne robiť, sa neskončí šťastne. On však nemá taký pocit. Myslí si, že mnohí sú na tom aj oveľa horšie (napr. niektorí drevorubači nemali ani domov).

Pred matkou a bratom je síce ústupčivý, ale napriek tomu je činorodý, pracovitý, húževnatý a poctivý človek. Pociťuje silný cit, no nie je schopný ho vyjadriť. Biela postava — hosť (Boh) mu podarovala ukrižované ruky, ale ústa k nim nemá hľadať (výrečnosť teda nedostal).

Zažije množstvo utrpenia, ale je to človek-milión — ten, ktorý vydrží všetko. Niektoré pramene označujú Jozefa Maka za pasívnu postavu. Nie je to pravda, pretože Jozef vždy koná. Vždy koná, aj keď podľa svojej povahy, no niekedy príde s činom, ktorým prekvapí celú dedinu (napr. vezme si Julu za ženu bez nároku na truhlicu a veno). Spočiatku nevedel, čo všetko v Jule získal. Keď si to však uvedomil, bolo už neskoro.

Jano Mak

Jano je Jozefov protipól. Manželský syn, ktorý má veľmi prudkú a ťažko ovládateľnú povahu. Jeho správanie sa mení v závislosti od toho, či je s rodinou alebo s chlapmi. Zatiaľ čo Jozef je pracovitý a činorodý, Jano hľadá jednoduchšie cesty, ako žiť život (láka chlapov do pochybnej práce v Amerike). Jozef je poctivý, no Jano nie (predá polovicu domu, ktorý postavil Jozef; opustí ženu i dieťa). V niektorých častiach diela úplne mizne a potom sa opäť vráti, prípadne sa objaví len na chvíľku. Kým je však preč, nič o ňom nevieme.

Maruša

Maruša je najexpresionistickejšia postava v diele, prekoná drastickú zmenu. Na začiatku diela je to krásne, starostlivé dievča, pekné tvárou i dušou. Mocná, hrdá dievka, ktorá sa dokáže postarať o celé gazdovstvo i o otca. Zažije s Jozefom krásnu, nežnú lásku.

Po Jozefovom odchode na vojenčinu sa však všetko zmení. Choroba, alkohol a manželstvo s Janom Makom, ku ktorému necíti žiadnu náklonnosť, ju zmenia na nepoznanie. Stane sa z nej nevľúdna žena s nepeknou rapavou tvárou. Jej duša sa však skazí ešte viac — je akoby bez duše, nedokáže prejaviť žiaden cit, je nevšímavá dokonca aj k vlastnému dieťaťu, opíja sa, sľúbi Julu obecnému bláznovi Hiriačkovi a láka Jozefa, hoci si uvedomuje, že je ženatý.

Umiera drastickou smrťou, keď sa opitá utopí pri vyváraní bielizne.

Jula

Objavuje sa v diele až v 38. kapitole. Je Marušiným protipólom — taktiež zažije zmenu, no inú ako Maruša.

Nízke, jednoduché dievča nevýraznej tváre, ktoré malo chromú ľavú ruku. Bola prostá, ústupčivá a hoci jej mnohí nadávali do mrzákov, usilovne pracovala a urobila roboty aj za viac ľudí. Ľudia ju vnímali tak, že je na svete len preto, aby jej rozkazovali.

Jozefa má úprimne rada a láska k nemu ju mení — jej tvár opeknieva, nežnie, ale na jej peknej duši, poslušnosti a pokore to nič nemení — tieto vlastnosti jej zostávajú.

Má strach, že Maruša odvábi Jozefa, ale nepovie nič. V tichosti trpí a sleduje Marušino správanie, ktoré ju sužuje. Je síce ústupčivá, no ani jej srdce nedokáže odpustiť všetko. Pocit strachu a nepokoja trvá príliš dlho, a tak postupne chladne, až sa Jozefovi úplne odcudzí.

Na konci diela má však úsmev na tvári, pretože konečne vidí, že Jozef ju má naozaj rád (že ju „návidí"). Jej srdce je však slabé — oslabené od bolesti, od toho, že ju nemal rád. Hoci sa jej chce žiť, jej srdce prestáva biť.

Práca s textom

Sprievodca, str. 153–164 — prečítať text (postavy a dej) a odpovedať:

Pracovný zošit 3, str. 71 + 72 — vypracovať.

Jozef Mak — baštrng (YouTube)

Milo Urban — Živý bič

Doplňte informácie o živote a tvorbe autora: Učebnica Literatúra III., str. 21.

Vyhľadajte na internete, v akých pozíciách pracoval Urban počas Slovenského štátu (1939–1945), aké názory prezentoval.

Aspekt — Odvrátená tvár tvorby Mila Urbana

Analýza diela Živý bič

Učebnica Literatúra III., str. 100–101 — prečítať a doplniť rozbor. Sprievodca dielami C, str. 135–148 — prečítať a doplniť rozbor.

• Žáner: — s prívlastkom:
  • s-p
  • e
  • u = (z lat. una anima = jedna = dedina)
• Časopriestor:
• Kompozícia: 2 časti — symbolický význam:
• Rozprávač:
• Názov románu:

Téma: Dopad prvej svetovej vojny na obyvateľstvo ďaleko za frontovou líniou — v zázemí, v hornooravskej dedine Ráztoky, kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku miestnych úradníkov.

„Tento román chce byť bolestným výkrikom urazenej ľudskej dôstojnosti, výstražným hlasom tých, čo nevedia alebo nemôžu hovoriť. Chce dokázať, že na svete je len jedna kladná viera, jedna kladná pravda: viera a pravda tých, čo chcú budovať lepší svet bez sĺz, bez utrpenia a bez prelievania ľudskej krvi."

Milo Urban

„Pravdaže, frontové zážitky som nemal… vtedy ešte chlapec nič z tej hrôzy som nezažil, nevidel, no pozoroval som iné. To, čo sa odohrávalo za frontom, na našich dedinách. A tak som si položil otázku: Či aj toto nebola vojna? Či na to máme zabudnúť? Či by sa aj o tom nemal napísať román?… Odpoveď znela kladne."

Milo Urban — o vzniku Živého biča

Postavy a ich príbeh

Eva

Mladá žena, milujúca manželka a matka, ochotná kvôli rodine a manželovi znášať aj poníženie. Pre tehotenstvo ju dedina odsúdi (aj iné ženy boli po odchode mužov tehotné, neverné… Eva ich dráždila tým, že a napriek nemanželskému tehotenstvu stále spomína muža a jeho návrat), ubližuje jej, nehľadajúc skutočného vinníka. Keďže Eva mlčí a neobviňuje nikoho, ľudia sú presvedčení, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Dedina jej odmietne pomôcť, Eva nezvláda ťažkú prácu doma, na poli, zhoršuje sa jej sociálne postavenie, so synom často hladujú. Tichá, pasívna, nevzdorujúca postava. Keď farár odmietne pokrstiť dieťa a Adam prestane odpisovať z frontu, .

Jedna z najlepšie vykreslených postáv diela, aktívna postava. Vdova, ktorá sama vychováva svojho jediného syna Štefana (ona ho presvedčí, že má narukovať, Štefan chcel utiecť pred vojnou… keď ho popravia, ). Keď sa Ilčíčka dozvedela o smrti svojho jediného syna, takmer sa zbláznila. Začala ešte viac poburovať ľudí voči pánom, proti vrchnosti a proti vojne. Nenávidí úradníkov, považuje ich za za smrť syna. Burcuje celú dedinu. U nej z dediny sa najviac prejaví živelnosť. Zabijú ju vojaci bodákom, keď šla na čele dediny — vzbura: „Mne nepríde!" — po smrti syna.

Adam

Vystupuje až v druhej časti románu. Prchký človek, často koná pudovo, dezertuje z vojny. Svojím konaním symbolizuje živelný odpor ľudu voči vojne a sociálnemu útlaku. Vrátil sa domov, kde nenašiel Evu. Najprv sa veľmi nahneval, ale potom si uvedomil, že Eva by niečo také neurobila, že jej niekto musel ublížiť. Dozvie sa o notárovi, ktorého chce najprv zabiť, ale potom si uvedomí, že by to bola . Uvedomuje si rozdiel medzi zabíjaním vo vojne a vraždou civilistu. Chce očistiť meno svojej ženy. Stretne sa s Okolickým, notára od strachu porazí, ochrnie.

Notár

Pochádzal zo zemianskeho rodu. Je nečestný, vypočítavý, pohŕda obyčajným ľudom, správa sa k nemu z pozície moci. V dedine ho nemajú radi. Po udalostiach s Evou a návrate Adama z frontu začal piť a stala sa z neho troska. V závere románu sa aj voči nemu obráti hnev dedinčanov a notár dostane porážku, napokon sa utopí na rovnakom mieste ako Eva.

Ondrej

Krstný syn Ilčíčky, prvý zmrzačený vojak — bezruký s jazvou na tvári, jediný spolu s Ilčíčkou pomáhajú Eve.

Štefan

19-ročný chlapec, „od pokory k vzbure", dospieva, keď musí narukovať, uvedomuje si prázdnotu fráz o vlasti, kráľoch, chce pred narukovaním utiecť do Poľska, ale mama ho presvedčí, že byť zbehom je hanbou. Štefan dostane povolávací rozkaz, odíde na front a tam sa dostane pod velenie čatára Rónu. Róna vojakov ponižoval, bil a urážal, čo Štefan nezniesol. Začal sa búriť, odmietal plniť jeho nezmyselné príkazy, za čo bol trestaný väzením. Napokon nevydržal, lopatou udrel čatára Rónu a ten na mieste zomrel. Štefana odsúdili na smrť zastrelením. Na front sa ani nedostal.

Kolektívna postava, vyvíjajúca sa od pasívneho odporu k vzbure. Ľud Ráztok koná ako jeden, hovorí ako jedna postava, nakoniec sa mení na živel a robí zúčtovanie s vojakmi, žandármi, obchodníkom, krčmárom, notárom. Cíti slobodu a prvýkrát si slobodu vlastnoručne vybojuje (stratené ruky — ruky znovu nájdené).

Niektoré repliky sú kolektívne: „Pohlušiť pánov! — volala sedlač po dedinách."

Expresionistické postavy v románe konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viac konajú. Pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére (str. 135 — Sprievodca):

• Eva:
• notár:
• Ilčíčka:
• dievky:

Dej Živého biča

⁎učebnica Literatúra III., str. 101. Dej doplňovaný alebo prerušovaný lyrizujúcimi časťami (opis prírody).

Ráztočania spočiatku nechápali, čo je to , čo im prinesie. Front bol ďaleko, nič nebolo zničené, nikto neumrel. Až keď sa domov vrátil zmrzačený (bez ruky, nemý, s jazvou cez tvár — jeho uťatá ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí), začali pomaly chápať a rozumieť. Postupne sa z frontu začali vracať aj ďalší, niektorí už neprišli nikdy, len poštár priniesol oznam o ich úmrtí. Vojna spôsobila Ráztočanom problémy aj nepriamo. Najviac sa to ukázalo na Eve Hlavajovej. Jej manžel Adam Hlavaj musel a ona ostala doma sama so svojím synom. Odlúčenie niesla veľmi ťažko, chcela, aby sa jej Adam vrátil domov. Chodila prosiť o pomoc notára , ktorý ju a ona s ním čakala dieťa. Musela mu sľúbiť, že o tom nikomu nepovie. Sľub síce dodržala, ale notár jej nepomohol. Evu veľmi odsúdila , všetci sa od nej odvrátili, pohŕdali ňou, ponižovali ju, nikto — okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa — jej nechcel pomôcť. Eva porodila chlapčeka, ale keď ho kňaz odmietol a dedina ju ďalej odsudzovala, Eva skočila do rieky a .

Adam z frontu, odmietol bojovať, uvedomil si nezmyselnosť vojny a vrátil sa domov. Našiel svoj dom . Chcel sa dozvedieť, čo sa stalo a kto zapríčinil nešťastie, ale nikto nič nevedel. Pravdu sa dozvedel až od notárovho sluhu. Okolický sa veľmi zľakol po Adamovom návrate (Adam sa ukrýval v okolitých horách) a do dediny povolal vojenský oddiel. Vojna sa skončila a domov sa vracali ozbrojení chlapi. Notár vydal príkaz ich odzbrojiť. Vtedy vypukla , notár chcel ujsť z dediny, ale dav ho chytil a opľúval. Notár sa napokon utopil tam, kde sa utopila aj Eva Hlavajová. Ľudia v dedine začali plieniť, podpálili . Adam Hlavaj veril, že konečne príde .

Opakujúce sa motívy a symboly

PZ 3, str. 68–69 — vypracovať.

Peter Jilemnický — O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal

• novela zo zbierky: (Sprievodca dielami C, str. 209–218; Učebnica Literatúra III., str. 178–180)

Kompas v nás — kompozícia

Autor sa stretáva so svojím priateľom Čermeňom na , strávia spolu niekoľko dní a rozprávajú si príbehy, ktoré na seba nenadväzujú — sú to samostatné novely. Hľadajú v rozhovoroch odpoveď na otázku, (majetok, láska, rodina, vlasť?).

Jedným z príbehov je aj novela O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal.

O dvoch bratoch — analýza

Učebnica Literatúra III., str. 178–179 — prečítať dej. Sprievodca dielami C, str. 209–218 — prečítať analýzu diela a doplniť rozbor:

• Žáner:
• Časopriestor:
• Kompozičný prostriedok príbehu:
  • použitý pri vykreslení postáv (Vendel × Jozef)
  • pri pohrebe dcéry Bertinky a narodení syna v ten istý deň
• Hlavná myšlienka: hľadanie — či práca a majetok prinášajú človeku šťastie, uspokojenie v živote

Dej — O dvoch bratoch

Novela sa odohráva v chudobnej dedine na , kde žijú Haviarovci — starí a mladí. Žili dosť biedne. — syn, ktorý ostal doma, jeho žena Tereza, ktorá čakala dieťa, a ich dcérka Bertinka — všetci pracovali na kúsku poľa, vypestovali si silný vzťah k . Majetok si poistia proti požiaru na vysokú sumu, ktorú s ťažkosťami splácajú. Do dediny sa však vrátil z mesta druhý syn so ženou Hanou a synom Ďurkom, pretože bol prepustený z práce počas hospodárskej krízy. Jozef poznal súdržnosť a priateľstvo robotníkov. Doma je vítaný len rodičmi. Vendel si myslí, že si Jozef chce robiť nárok na dom a pole. Jozef a jeho žena začnú zavádzať úpravy v dome, ktoré sa nepáčia zaostalej Tereze a Vendelovi. Keď Vendelovi ochorie dcéra, nepošle po doktora, lebo mu je ľúto peňazí. Dcérka zomrie a Vendel vystrojí kar, na ktorom spotrebuje viac peňazí, ako by dal na liečenie Bertiny. V deň pohrebu sa Tereze narodí syn. Vendel ustavične zapára do Jozefa a podozrieva ho z majetníckych chúťok. Hana sa chce vrátiť do mesta, pretože ich pozývajú Mackovci, rodina, u ktorej predtým bývali. Túžba po peniazoch vedie Vendela k pokusu podpáliť chalupu. Jozef však zbadá jeho úmysly a oheň zahasí. Vendel ho ohrozuje aj sekerou, avšak Jozef sa ubráni. Po tejto príhode sa Jozef rozhodne aj so ženou a synom opustiť rodný dom a dedinu a usadiť sa znovu v meste. Vie, že šťastie v rodičovskom dome nenájde.

Znaky socialistického realizmu v príbehu

Sprievodca dielami C, str. 209–210