Literatúra 1918–1939 Pracovný list

Medzivojnová svetová literatúra I.

Spoločenská situácia

Z názvu tohto obdobia vyplýva, že trvalo v období medzi 1. svetovou a 2. svetovou vojnou. Vojna literatúru ovplyvnila, viedla k strate , k dezorientovanosti moderného človeka. Ľudia zažili absolútnu zmenu životného štýlu — od pracovných podmienok, cez módu, spôsob bývania až po rodinné pomery. Eufória z mieru, národnej slobody a obnovy hospodárstva netrvala dlho.

Diela ovplyvnili historické udalosti:

  1. I. svetová vojna, obrovský počet vojenských aj civilných
  2. rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik nových štátov, nové Európy
  3. vznik Spoločnosti národov — snaha riešiť konflikty mierovou cestou
  4. revolúcia v Rusku a nástup totalitnej diktatúry — Lenin, Stalin, vznik ZSSR
  5. nástup v Taliansku
  6. nástup v Nemecku
  7. občianska vojna
  8. veľká kríza

Mnohí ruskí a nemeckí spisovatelia volili (únik pred totalitou).

V období svetovej medzivojnovej literatúry vzniká nový pojem tzv. generácia (Literatúra III. — str. 92). Do pozornosti mladých amerických ľudí sa dostali reportáže americkej vojnovej novinárky Gertrúdy , ktorá opisovala, čo sa deje na fronte v Európe. Tieto správy z frontu nadchli mladých ľudí natoľko, že sa prihlasovali dobrovoľne na front ako vojaci alebo cez Červený kríž — ako sanitári alebo zdravotné sestry. Chceli pomôcť, ale keď prišli do Európy, prišli na to, že to nie je také jednoduché.

Uvideli skutočný svet a vojnu takú, aká v skutočnosti je, ničiacu životy miliónom ľudí, ktorí stratili svoje predstavy, ideály. Mnohí z nich sa chceli po istom čase vrátiť domov a cestou späť sa združovali okolo Gertrúdy Steinovej, ktorá ich nazvala pomenovaním „stratená generácia". Uvedomila si, že títo ľudia už nikdy nebudú žiť rovnaký život.

Najprv toto pomenovanie označovalo len amerických dobrovoľníkov, ale teraz označuje už všetkých vojakov, ktorí zažili krutosť vojny na vlastnej koži. Vidina vojny na vlastné oči sa podpísala aj na autoroch. Niektorí z nich boli sami stratenou generáciou (napr. Ernest Hemingway), iní autori zasa svoju frustráciu preniesli do postáv, takže ich postavy boli stratenou generáciou (napr. Erich Maria Remarque).

Literárna situácia

Literatúra tohto obdobia má pluralitný charakter, to znamená, že paralelne existovalo vedľa seba viac umeleckých smerov. Prevládajúcim žánrom je román, ale dochádza k zmene v jeho štruktúre, román 19. storočia (nazývaný aj balzacovský) nebol schopný zachytiť dynamiku a mnohotvárnosť 20. storočia.

Znaky moderného románu

  1. dej je redukovaný, prevládajú úvahy
  2. moderné romány sú subjektívne
  3. vzniká nová technika rozprávania: prúd vedomia — je to tematicky a jazykovo uvoľnený vnútorný monológ, v ktorom rozprávanie prechádza z témy do inej témy, autor sa v čase pohybuje bez zjavnej príčiny vpred i nazad. Autor uvádza do rozprávania postavy, ktoré bližšie neurčil, potom ich náhle z rozprávania odstráni. Niekedy nie je jasné, ktorej postave ktorá myšlienka či prehovor patrí.
  4. odmieta sa vševediaci rozprávač, zavádza sa viac rozprávačov
  5. často dochádza k prelínaniu tematických a časových pásem, čím sa stáva kompozícia diela chaotická
  6. moderné romány sú pre náročného čitateľa
  7. predstavitelia: Franz Kafka, James Joyce

V literatúre sa uplatňuje množstvo umeleckých smerov a metód:

  1. pretrváva realizmus — Romain Rolland:
  2. naturalizmus — Émile Zola (Literatúra III. — str. 12-13 — tabuľka, znaky naturalizmu)
  3. avantgardné smery (spomínané v poézii), v próze najmä expresionizmus — Erich Maria Remarque: (Literatúra III. — str. 86-87 — charakteristika)
  4. socialistický realizmus (Literatúra III. — str. 173-174 — tabuľka, znaky soc. realizmu)
  5. individuálne formovaní autori — Franz Kafka, James Joyce
  6. literatúra sci-fi — Karel Čapek

Pracovný zošit Literatúra 3 pre SŠ a gymnáziá — str. 3-4 — vypracovať úlohy.

Francúzska literatúra — Romain Rolland: Peter a Lucia

Romain Rolland 1918 — Paríž Realizmus

Zdroje informácií

  • Sprievodca dielami C, str. 42–49
  • Učebnica Literatúra 3, str. 18–19
  • Pracovný zošit 3, str. 16–17
  • Rozhlasová hra: YouTube — Peter a Lucia

Romain Rolland

Úloha
  1. Životopisné údaje o autorovi, autorov postoj k vojne. (Literatúra 3, str. 18; Sprievodca dielami, str. 42)

  2. V roku 1915 bola autorovi udelená Nobelova cena za literatúru. Ako použil finančné prostriedky?

  3. Vysvetlite pojmy: synkretizmus, román rieka.

    synkretizmus:

    román rieka:

Peter a Lucia — analýza diela

Discoveria — Peter a Lucia (analýza)

Žáner
Časopriestor
Inšpirácia
skutočná udalosť — bombardovanie kostola Saint-Gervais nemeckým delom „Veľká Berta" na Veľký piatok 29. marca 1918 (učebnica s. 19 — Viete, že…)
Kompozícia
rámcový kompozičný postup — obraz na začiatku príbehu + na konci
Téma
(Sprievodca dielami, str. 42 — prvý a druhý odsek)
Rozprávač
Umelecká metóda
ozvláštnený istou dávkou v podobe rusovlasého dievčatka, ktoré vidí nad hlavami zaľúbencov smrť skôr, než príde.

Dialógy sú doplnené o opisné a úvahové časti.

Dej

Peter a Lucia je jemný príbeh lásky dvoch mladých ľudí na pozadí prvej svetovej vojny. Náhodné stretnutie študenta a amatérskej maliarky postupne prerastie v silné puto, ktoré ich izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledkov. Pod vplyvom Lucie sa v Petrovi, synovi z meštiackej rodiny, rodí nezávislé myslenie, odpor voči vojne a nezmyselnému zabíjaniu. Osud zaľúbencov spečatí bombardovanie Paríža na Veľký piatok v roku 1918.

Postavy a ich vzťahy
  • Podrobne opíšte, aký mal Peter vzťah s bratom Filipom, z akej rodiny pochádzal? Aký mali jeho rodičia názor na vojnu?
  • Opíšte, z akej rodiny pochádzala Lucia? Aký mala vzťah s matkou, starými rodičmi?
  • Ako sa Peter a Lucia zoznámili? Čo čaká Petra pol roka po ich stretnutí? Ako prežívajú vojnu?
Práca s textom

Prečítať ukážku — učebnica s. 19–20.

Podrobne analyzujte druhý odsek ukážky — Ako sa zmenila morálka Európy počas vojny? Poznačila táto zmena aj Petra a Luciu? Prečo v závere diela vstupujú do kostola? Sú veriaci?

Hlavná myšlienka diela

Nemecká literatúra — Erich Maria Remarque: Na západe nič nové

Erich Maria Remarque 1929 Expresionizmus

Zdroje informácií

Úloha

Vysvetlite, ako vznikol autorov pseudonym. Kto to bol Erich Paul Kramer? Aký bol postoj nacistov k autorovi?

Životopis a prehľad tvorby

Na západe nič nové — analýza diela

Discoveria — Na západe nič nové (analýza)

Rozhlasová hra (55 min.)

Originálny názov knihy
Žáner
Časopriestor
Téma
Posolstvo
Reakcie čitateľov a kritikov po vydaní
Kedy, kde a kto rozpráva príbeh?
Rozprávač
Forma rozprávania
Kontrast
Motto knihy
„Táto kniha nie je obžalobou ani vyznaním. Má byť iba pokusom podať správu o generácii, ktorú zničila vojna — aj keď unikla jej granátom."

Charakteristika hlavného hrdinu a dejová línia

Rozprávač — román je jeho výpoveďou (s výnimkou posledných siedmich riadkov, ktoré dopíše niekto iný). Paul bol žiakom gymnázia, ktorý sa spolu s celou svojou triedou prihlásil na front. Trieda k tomuto rozhodnutiu dospela pod vplyvom triedneho učiteľa Kantorka. Do jednej jednotky boli umiestnení siedmi z nich. Pochádzal z rodiny, kde nemali peňazí nazvyš. Doma žijú jeho rodičia a sestra. Matka je veľmi chorá a slabá, väčšinu času leží. Má rakovinu. Paulov otec nevie, odkiaľ zoberú peniaze na operáciu. Je to citlivý mladý chlapec. Doma v zásuvke mu leží kopa básní a začatá dráma „Saul", ktoré napísal počas štúdia. Vojna a stretnutie so smrťou ho však zmenili, cíti sa stratený. Vidí umierať ľudí každý deň a musí zabíjať, aby nebol zabitý on. Iba jedenkrát sa však stane, že vidí, koho zabil. Je to preňho veľmi náročný a traumatizujúci zážitok. Vidí, že to je taký istý človek ako on. Nechcel ho zabiť, no rozkaz z neho spravil jeho nepriateľa. Keby však odhodili zbrane, mohol by byť aj jeho bratom. Prihováral sa mu, dokonca sa mu snažil pomôcť. Vojak zomiera a on sa, prezrúc doklady, dozvedá, že zabil Géralda Duvala, francúzskeho typografa. Hoci to znášal ťažko, rýchlo na to zabudol. Na fronte nebol čas zaoberať sa minulosťou.

To najvzácnejšie, čo chlapci mali, bolo priateľstvo. Neraz zachránili jeden druhému život a to ich priateľstvo ešte väčšmi zocelilo.

Autor v knihe zobrazuje nezmyselné zabíjanie a postupne narastajúci odpor k vojne.

Otázky
  • Komu a čo vyčíta mladá generácia na fronte počas bojov?

  • Definujte pocity mladej generácie vo vojne/po vojne. Komu sú určené výčitky mladých?

Mali byť nám osemnásťročným prostredníkmi a mali nás viesť do sveta dospelosti, do sveta práce, povinnosti, kultúry a pokroku, do budúcnosti. Občas sme sa im posmievali, vystrájali malé šibalstvá, ale v zásade sme im verili. S pojmom autority, ktorej predstaviteľmi boli, sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie zmýšľanie. Prvý mŕtvy, ktorého sme videli, však toto presvedčenie rozbil. Zistili sme, že naša generácia je čestnejšia ako ich; prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou. Prvá bubnová paľba nám ukázala náš omyl a pod ňou sa zrútil svetonázor, ktorému nás učili. Kým písali a rečnili, videli sme lazarety a umierajúcich — kým službu štátu označovali za to najväčšie hrdinstvo, vedeli sme už, že strach zo smrti je väčší. Nestali sa z nás preto buriči, dezertéri ani zbabelci — všetky tieto výrazy mali naporúdzi —, milovali sme svoju vlasť rovnako ako oni a pri každom útoku sme šli smelo vpred; teraz sme však už rozlišovali, odrazu sa nám otvorili oči. A videli sme, že z ich sveta nič nezostalo. Zrazu sme zostali hrozne osamotení — a museli sme sa s tým sami vysporiadať.

Erich Maria Remarque — Na západe nič nové
Otázka

Opíšte, akú perspektívu má mladá generácia po vojne. Porovnajte ju s generáciou ich otcov. Prečo je iná?

Odkedy sme tu, akoby náš predchádzajúci život pre nás nejestvoval, hoci sme sa o to nijako nepričinili. Občas sa pokúšame objasniť si to a nájsť akési vysvetlenie, nedarí sa nám to však dosť dobre. Najmä nám, dvadsaťročným, je to všetko zvlášť nejasné; Kroppovi, Müllerovi, Leerovi, mne, nám, ktorých Kantorek označuje za železnú mládež. Starší ľudia sú všetci pevne spätí s minulosťou, majú základ, ženy, deti, povolania a záujmy, ktoré sú už také pevné, že ich vojna nemôže narušiť. My, dvadsaťroční, máme iba rodičov a podaktorí aj dievčatá. Nie je to veľa, pretože v našich rokoch je vplyv rodičov najslabší a dievčatá nás ešte neovládli. Okrem toho sme veľa iného nemali; trocha rojčenia, nejaké záľuby a školu; náš život ďalej nesiahal. A z tohto nezostalo nič.

Kantorek by povedal, že sme stáli práve na prahu existencie. Tak akosi to aj bude. Ešte sme nezapustili korene. Vojna nás odplavila. Pre ostatných, starších, je vojna prerušením, môžu myslieť na to, čo bude potom. Nás ale zachvátila a nevieme, ako sa to skončí. Predbežne iba vieme, že sme zvláštnym, zádumčivým spôsobom zosuroveli, hoci už často ani nie sme z toho smutní.

Dnes by sme krajinou našej mladosti prechádzali ako turisti. Spálila nás skutočnosť, poznáme rozdiely ako kramári a nutnosti ako mäsiari. Nie sme viac bezstarostní — sme príšerne ľahostajní. Boli by sme tam, ale žili by sme?

Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní — myslím, že sme stratení.

Erich Maria Remarque — Na západe nič nové
Otázka

Vysvetlite pojem stratená generácia v medzivojnovej literatúre. Kto ho použil prvýkrát?

Vysvetlite citovanú myšlienku

Keby sme sa boli vrátili domov roku 1916, boli by sme z bolesti a sily našich zážitkov rozpútali víchricu. Keď sa vrátime teraz, budeme ustatí, zrútení, vyprahnutí, vyvrátení z koreňov a bez nádeje. Nebudeme sa už vedieť vpraviť do života!

Erich Maria Remarque — Na západe nič nové

Otázka

Priblížte záver príbehu. Aký tón zaznieva v závere príbehu?

Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: na západe nič nové…

Erich Maria Remarque — Na západe nič nové (záver)

Paulova smrť je , aby ukázala vojny.

Otázky
  1. Čím je román Na západe nič nové aktuálny dodnes?

  2. Vymenujte 5 ďalších protivojnových diel svetovej literatúry:

  3. Ktorý román E. M. Remarqua voľne nadväzuje na dielo Na západe nič nové?

  4. Vysvetlite pojem expresionizmus a vymenujte jeho znaky v románe Na západe nič nové.

Franz Kafka — život a tvorba

Franz Kafka 1883–1924 Praha Existencializmus

Zdroje informácií

Životopis Kafku — otázky
  • Ktoré konkrétne miesta v Prahe sú späté so životom F. Kafku?

  • Prečo písal po nemecky?

  • Aký bol jeho vzťah s otcom? (úryvok List otcovi — učebnica str. 161)

  • Aký bol osud jeho sestier?

Tvorba

  • patrí k najvýznamnejším autorom modernej literatúry 20. storočia
  • mimoriadne talentovaný a výnimočný spisovateľ
  • jeho dielo predznamenáva postupy a absurdnej literatúry, považovaný za autora, ktorý predišiel svoju dobu
  • Kafka odkryl pocity , veľa priestoru dáva , o ktorých hovorí . Vytvára svet osamelosti, viny a nepoznaného významu.
  • Jeho dielo je ťažko interpretovateľné, je mnohovýznamové.

Diela

  • poviedka: Premena
  • romány: Proces, Zámok, Amerika

K vlastnej literárnej tvorbe bol Kafka veľmi kritický. Počas života vyšla len malá časť tvorby. Väčšina bola publikovaná posmrtne vďaka , ktorý nerešpektoval Kafkovo želanie, aby . (učebnica str. 161 — Viete, že…)

Premena — analýza diela

Discoveria — Premena (analýza) Učebnica Literatúra 3, str. 162–164

Žáner
Hlavný hrdina

Charakteristika diela

Nemecky písaná poviedka o ľudskom odcudzovaní sa a strate väzieb s okolitým svetom. Premena je symbolickým zobrazením pocitu osamelosti, vlastnej bezcennosti, bezradnosti a zbytočnosti vlastnej existencie.

Štýl diela je vecný, jazyk je spisovný, prostý, neobsahuje slangové výrazy ani archaizmy, preto mu ľahko porozumie aj súčasný čitateľ. Text je strohý s minimom metafor. Nenájdeme v ňom kvetnaté opisy, autor sa sústreďoval najmä na vykreslenie deja.

Vďaka vecnosti jazyka sú nereálne, fantastické situácie vykreslené tak, akoby boli prirodzené a reálne.

Charakteristickým znakom Kafkovej tvorby je, že sa postavy dostávajú do absurdných situácií z ničoho nič — nenazdajky sú postavené pred hotovú vec (Gregor sa premenil na chrobáka, ale nevieme z akého dôvodu, akej príčiny, ani akým spôsobom).

Príbeh má síce tragický koniec, no objavujú sa v ňom aj groteskné, humorné prvky (napr. hoci sa Gregor premenil na chrobáka, i tak rozmýšľa, ako sa dostane do práce; otec zobral jablká z misky a začal ich hádzať po Gregorovi).

Problematický vzťah Franza Kafku k otcovi sa premietol aj do vzťahu Gregora k otcovi. Táto poviedka nie je jediná — aj v iných dielach je vykreslenie postáv ovplyvnené Kafkovým životom, zmýšľaním a pocitmi.

Dej

Interpretácia významu/posolstva poviedky

Práca s textom

Prečítajte si ukážku — učebnica Literatúra 3, str. 162–163. Písomne odpovedajte: str. 164 / 1, 2, 3, 4, 6.

Pracovný zošit: str. 41.

Proces — analýza diela

Učebnica Literatúra 3, str. 164 — Viete, že… Sprievodca dielami C, str. 18–28.

Žáner
Kompozícia
Kompozičný postup
Umelecký prostriedok
Téma
Motív viny
Interpretácia diela
Rozprávač
Hlavná postava + dej
Záver románu — posledná veta
„… ako pes!" povedal; bolo to, akoby sa mala hanba prežiť po ňom.
Práca s textom

Pracovný zošit: str. 42–43.

Vyhľadajte rôzne recenzie na román Proces. Ako je dielo hodnotené čitateľmi a literárnou kritikou?