Postromantická literatúra

Literatúra matičných rokov (1850 — 1875)

Učebnica Literatúra II., str. 88 — 89 — spoločenská situácia — prečítať a doplniť poznámky.

Spoločenská situácia

• po revolúcii 1848/1849 neprišla želaná zmena, prísľuby o rovnoprávnosti národov Uhorska sa neuskutočnili
• pomery v Habsburskej monarchii sa vrátili do čias absolutistického režimu (1852 — 1859) — — minister vnútra, zaviedol cenzúru, centralizáciu, germanizáciu — tvrdý režim bránil rozvoju národného a spoločenského života
• slovenskí romantici, ktorí sa angažovali v revolúcii, zažili , policajný dozor, tresty
• do politického života sa začala zapájať mladšia generácia — prišli s požiadavkou spolupráce a Slovákov v rámci Uhorska, s požiadavkou usporiadania monarchie
• 1859 — pád Bachovho absolutizmu
• 1860 — Októbrový diplom — obnovená uhorská , uvoľnenie režimu, oživil sa politický a život na Slovensku
• 6. a 7. jún 18 — v podpísané Memorandum slovenského národa — sformulované nové požiadavky na vyriešenie postavenia Slovákov v rámci monarchie:
  • uznanie sl. národa a sl. jazyka v rámci Uhorska — vytvorenie Slovenského Okolia
• výsledkom snaženia:
  • zriadené slov. gymnáziá — (1862)
  • (1864)
  • Kláštor pod (1869)
• na gymnáziu v BB sa SJ stala rovnocennou s NJ a MJ vďaka Š. Moysesovi
• 1863 — vznik Matice slovenskej v Martine — prejav národnej jednoty:
  • predseda — katolík — Š.
  • podpredseda — evanjelik — K. Kuzmány
• situácia sa mení v roku 1867 — podpísané rakúsko-maďarské , vzniklo Rakúsko-Uhorsko, uhorská vláda nerešpektovala pestré zloženie obyvateľstva, neuznávala Slovákov ako národ, začalo sl. národovcov a inštitúcií, zatvorenie gymnázií (1874) a MS (1875) = obdobie tvrdej

Situácia na Slovensku

• 1852 — dohoda medzi katolíkmi (M. , A. Radlinský) a štúrovcami o reforme Štúrovej slovenčiny: hodžovsko-hattalovská reforma
• Martin Hattala vydal — zavedený etymologický pravopis (-y)
• 1861 — Pešťbudínske vedomosti — politický časopis — hlásal rovnoprávnosť národov Uhorska, organizoval celonárodné memorandové zhromaždenie v Turčianskom sv. Martine
• diferenciácia slovenského politického života:
  • Stará škola — orientácia na Viedeň
  • Nová škola — orientácia na Pešť — J. Palárik (Zmierenie...)

Situácia v umení — postromantizmus

Literatúra II., str. 88 — 99

• vzniká aj prvý humoristický časopis — (str. 90 + 88 + 94 — 99 — ukážky karikatúr)
• humoreska: krátka próza, charakteristická humorným spracovaním témy, využíva:
  • humor (jazyková komika založená na prirovnaniach, karikatúre výzoru a vlastností postáv)
  • humor (vytvárajú sa humorné situácie — spoločensky trápne, nešikovné pohyby postavy, humorne vyznievajúca pointa...)
• komédia: komická dráma — kritický osobných a spoločenských chýb, nedostatkov
• veselohra: novodobá komédia — smiech nad ľudskými chybami, nedostatky v postáv alebo v spoločenských vzťahoch nie sú vážne, sa v rozuzlení

Predstavitelia

Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Zdroje informácií: Učebnica Literatúra II., str. 93 — 99

Sprievodca dielami B, str. 24 — 28 — prečítať.

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch — filmové spracovanie

Ján Palárik (*1822 — †1870)

• predstaviteľ obdobia slovenskej literatúry (prechod od romantizmu k realizmu)
• vrstovník , ale študoval na katolíckych školách
• ovládal jazykov
• vydával časopis , za šírenie myšlienok o náboženskej znášanlivosti bol preložený do medzi nemeckých veriacich
• písal tvorbu, podporoval ochotnícke divadlá, ktoré podľa neho prispievali k rozvoju národného a spoločenského života

Učebnica Literatúra II., str. 93 — spoločenský kontext — doplňte:

• aktívne sa zapájal do politického života (Nová škola), žiadal , odmietol Kollárovu a žiadal spoluprácu , ale ako

Charakteristika diela Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

• veselohra z prostredia
• časopriestor:
• cieľom autora bolo poukázať na potreby a zmierenia medzi národmi a medzi spoločenskými vrstvami:
  • zmierenie spoločenské: a ľud
  • zmierenie národné: slovensko-
• ako príslušník Novej školy podporoval na princípe
• výsmech: (komorná Capková, sluha Pišta)
• oslava: , úcty k jazyku, k starostlivému vzťahu šľachty k ľudu

Práca s textom

Dej

Dej sa zakladá na princípe inkognita (v rámci ktorého vystupuje niekto v podobe niekoho iného). Ľudovít Kostrovický sa má oženiť podľa vôle otca a dávnej zmluvy s grófkou Elizou Hrabovskou. Prichádza si ju obzrieť práve na obžinky spolu s jeho priateľom inžinierom Rohonom. Chce Elizu lepšie spoznať a až potom sa rozhodnúť, či je preňho dobrá. Vymyslí plán — vymení si postavenie s Rohonom. On súhlasí, a tak za grófkou do kaštieľa prichádzajú vymenení netušiac, že aj barónka Eliza zmýšľa rovnako (vymení si postavenie s jej priateľkou Milušou). Ako sa spoznávajú, všetci sú nešťastní, pretože sa grófka zaľúbila len do „obyčajného inžiniera", gróf do „obyčajnej grófkinej služobnice", Miluša do „grófa" a Rohon do „grófky". Nakoniec sa všetko po obžinkoch vyjasní a všetci sú šťastní.

Postavy

• GRÓFKA, Elisa Hrabovská
• ORIEŠKA, školský učiteľ
• MILUŠA, jeho dcéra, grófkina spoločnica
• BARÓN KOSTROVICKÝ, grófkin poručník
• ĽUDOVÍT, jeho syn
• ROHON, zememerač
• CAPKOVÁ, grófkina komorná
• PIŠTA, husár baróna Kostrovického
• ŽENCI A ŽNICE

Riešenie konfliktu

Ja si chcem s Lajošom veselý žart spraviť a jeho lásku dnes na próbu postaviť:
Miesto mňa ho prijme moja spoločnica sťa vaša grófka a jeho oddanica —
Ja sa ale v rúcho preoblečiem žničky a s kosákom v ruke a s partou na hlave
ženci ma privedú k obžinkov zábave, spievajúc všakové národné pesničky;

Ján Palárik — Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Zámena mala byť skutočnej lásky.

Hlavné myšlienky veselohry

Pomocou nasledujúcich citátov sa pokúste sformulovať hlavné myšlienky veselohry — podčiarknite ich.

ORIEŠKA: Ach, dievka moja! Veď keby viac bolo takých dcér na Slovensku, ako si ty, azda by naša vyššia šľachta neprijímala k svojim deťom guvernantky a spoločnice až hen kdesi z Hamburgu a z Londýna, ktoré potom našu domorodú šľachtu tak hrozne národu odcudzujú. Je to smutná vec, keď naše vyššie zemianske stavy, duchom cudzím nakvasené, takú akúsi separatistickú, cudzoživelnú, protinárodnú kastu v národe našom tvoria.

Ján Palárik — Zmierenie

MILUŠA: Ó, istotne, apko! A keď neskôr poznajú aj iné potreby ľudu nášho slovenského, keď sa presvedčia, že národná vzdelanosť Slovákov nemôže byť spoločnej našej vlasti uhorskej na škodu, ba že ona iba v duchovnom povýšení všetkých jej občanov rozkvitnúť môže, veď sa oni potom ani od reči a literatúry slovenskej odťahovať nebudú.

Ján Palárik — Zmierenie

GRÓFKA: Civilizované panstvo má byť k ľudu svojmu láskavé a blahosklonné, nie ale taký škaredou pýchou nafúkaný horenos, ako toť ich milosť moja komorná, trebárs i ona sama zo vznešeného rodu tej gemajnej bagáži pochádzať ráči.

Ján Palárik — Zmierenie

ROHON: Každý, kto sa v Uhrách narodí a uhorský chlieb je, je Uhor.

MILUŠA: Istotne, ale nie každý je Maďar. Čudujem sa vám, Lajoško, že ste sa ešte nenaučili v školách tento rozdiel. Tak dobre sú Slováci Uhri, ako i Maďari, ktorí si tu nemajú väčšie právo osobovať. A ten chlieb uhorský — ha, ha, ha — vari mi ho Maďari vyrábajú? Práve sa mi končí žatva a dnes budem sláviť obžinky; uvidíte, aký je úprimný a dobrosrdečný ten ľud slovenský, z ktorého lona i vy pochádzate...

Ján Palárik — Zmierenie

MILUŠA: Ha, ha, ha! Prepáčte, páni, že sa vám smiať musím. Či neviete, že ste tuná v slovenskom kraji? Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami krásne zneje reč slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský. A keby ste boli ozaj rodení Maďari, to bych vás iste vedela prijať po maďarsky, ale keď viem, že ste obaja Slováci ako repa...

Ján Palárik — Zmierenie

MILUŠA: Ó, mne sa ver' také vlastenectvo hnusí, ktoré má v škaredom odrodilstva hriechu svoj koreň; kto vlastný národ zanedbáva, jeho jazyk haní, ľudom pohrdáva a k jeho osvete ani len stebolka nepriloží, lež len svojim časným voľká výhodám — trebárs vždy na jazyku nosí krásne slová lásky k vlasti a otčine....

Ján Palárik — Zmierenie

ORIEŠKA: „...aby si Slováci i Maďari sväté práva spoločnej svojej krajiny uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety — bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá — jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nami nebolo..."

Ján Palárik — Zmierenie

ĽUDOVÍT: „Zmierenie, zmierenie! — Pán učiteľ. Ja som sa bol posiaľ odriekal toho poctivého ľudu, z ktorého lona i ja pochádzam, lež odterajška už i ja chcem byť úprimným jeho priateľom..."

Ján Palárik — Zmierenie

Vzťah hlavných postáv k národu

Pomocou učebnice (str. 94 — postavy) a citátov opíšte vzťah 4 hlavných postáv k národu a svojmu pôvodu.

Miluša

Grófka Elisa

Barón Kostrovický

Zememerač Rohon

Opakovanie