Svetová realistická literatúra

Pojem realizmus

• z lat. = reálny, skutočný
• umelecký smer, usilujúci sa podať čo skutočnosti

„Pravdivé je to, čo možno zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať."

August Comte

Spoločenská situácia

• rozvoj kapitalizmu, zánik feudalizmu
• 19. storočie je poznačené revolúciou, rozvojom prírodných a vied
• ľudstvo dôveruje rozumu, zmyslovému poznaniu, vedám
• vzniká filozofia — zakladateľ: Auguste Comte, zdôrazňuje objektívne poznanie skutočnosti
• za skutočné považuje iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, experimentálne dokázať
• modernizácia života v 19. storočí vyprodukovala v Európe:
  • občana, ktorý mohol
  • podnikateľa, ktorý mohol
  • žijúceho mestským životným štýlom (kaviarne, divadlá)
  • intelektuála, ktorý mal vďaka rozvoju vedy a školstva široký
  • robotníka v továrni, ktorý sa mohol
  • , ktorý rezignoval na fungovanie spoločnosti a problémy riešil násilnou formou (atentáty)

Znaky literatúry realizmu

• pozornosť je sústredená na konkrétny všedný život, odklon od tragickej osamelosti a individuálnej vzbury romantika
• typickou postavou realizmu je človek, ktorého charakter vytvára a
• literárne postavy sú neoddeliteľnou súčasťou a produktom prostredia, reprezentujú svoju spoločenskú vrstvu — typ postavy — sú nositeľom jej vlastností ( postáv)
• vykreslené sú typické charaktery v typických spoločenských podmienkach
• postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev — od podsvetia po šľachtu
• romantický rozpor medzi ideálom a realitou sa mení na hľadanie medzi osobným ideálom a objektívnou realitou
• predstavitelia realizmu odhaľovali nedostatky spoločnosti, kritizovali ich, ale nedokázali nájsť pozitívny spoločenský ideál
• často sa využíva a irónia
• pozornosť je venovaná témam z prítomnosti — postavenie žien, rodinné pomery, spoločenský úspech, sociálne postavenie majetných ľudí…
• autori spracúvajú aj témy — nevera, prostitúcia, karierizmus, zločin, manželská kríza…
• dominantné postavenie má sociálny/ román + nastupuje próza

Porovnanie romantizmu s realizmom

Učebnica Literatúra II., str. 103 — úloha 2 — pozorujte 2 obrazy — zmena pohľadu na skutočnosť. Vyhľadajte informácie, ako vznikol obraz Plť Medúzy (1819).

Predstavitelia realizmu

PZ 2, str. 47 — doplniť písomne

Honoré de Balzac (1799 — 1850)

Zdroje informácií: učebné video — vypočuť, 3:30 min.

Sprievodca dielami B, str. 29 — 42 — povinné dielo. Učebnica Literatúra 2, str. 121 — 128.

• predstaviteľ francúzskeho realizmu
• bol synom dôstojníka armády
• Vyštudoval právo v , bol zamestnaný v notárskej kancelárii — tu mal možnosť stretať sa s praktikami meštiackej spoločnosti v majetkových otázkach.
• Pri tlačiarenskom podnikaní (chcel vydávať diela klasikov, najmä Moliéra a La Fontaina) skončil . Veritelia a dlhy ho prenasledovali až do konca života. Neustále prenasledovaný úžerníkmi sťahoval sa z miesta na miesto.
• Až na začiatku 30. rokov 19. storočia sa presadil ako autor úspešných diel — realistických románov s zameraním.
• Roku 1850 sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelinou Hanskou, manželstvo však trvalo veľmi krátko, pretože úmornou prácou uštvaný spisovateľ čoskoro po sobáši opustený v Paríži umiera.
• Považuje sa za zakladateľa kriticko-realistického románu.

Tvorba

Učebnica Literatúra 2, str. 121 — Viete, že… — prečítať

• Cyklus komédia obsahuje 91 dokončených románov a poviedok a 78 náčrtov, ktoré poskytujú realistický pohľad na francúzsku spoločnosť v 19. storočí.
• Cyklus rozdelený do 3 častí:
• najvýznamnejšie romány: Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Stratené ilúzie (a Eugénia Grandetová)
• V románoch vystupuje postáv — hlavné postavy z románu Otec Goriot sa objavujú aj v dielach Lesk a bieda kurtizán či Stratené ilúzie.

Otec Goriot — charakteristika diela

• žáner: — veľká epická próza
• časopriestor:
• rozprávač:
• forma rozprávania:
• kompozičný postup:
• v diele kritizuje dobovú spoločnosť, úpadok morálky, poukazuje na všemocnosť , na stratu ideálov mladého človeka, zobrazuje sebaobetujúcu otca k dcéram
• penzión, v ktorom Otec Goriot žije, je symbolom sociálneho rozvrstvenia francúzskej — čím väčší bedár, tým poschodie (Učebnica Literatúra 2, str. 123 — karikatúra)

Román sa končí výzvou spoločnosti:

„Len čo Rastignac osamel, urobil niekoľko krokov cintorínom a zadíval sa na Paríž, krivoľako rozložený pozdĺž obidvoch brehov Seiny, kde už začínali žiariť svetlá. Jeho pohľad sa takmer dychtivo upäl na miesto medzi stĺpom na Vendômskom námestí a Invalidovňou, ta, kde žila tá vznešená spoločnosť, do ktorej sa chcel dostať. Pozrel na bzučiaci úľ, akoby už vopred chcel z neho vysať med, a vyslovil túto slávnostnú výzvu: A TERAZ UVIDÍME, KTO Z KOHO! A súboj, na ktorý vyzval spoločnosť, začal tým, že odišiel na večeru k pani de Nucingen."

Honoré de Balzac — Otec Goriot, záver

Práca s textom — Otec Goriot

Sprievodca dielami B, str. 32 — 42 + učebnica Literatúra 2, podrobne odpovedajte na otázky:

PZ 2, str. 49 — 50 — doplniť písomne. Pomenujte vlastnosť, ktorá dominuje v charaktere Goriotových dcér, vychádzajte z ukážky na str. 50. Aké druhy viet podľa obsahu nájdeme v ukážke na str. 50?

Eugénia Grandetová — Balzac (doplnenie)

• román zo zbierky Ľudská komédia — časť Štúdie mravov: Výjavy z provinčného života
• vydaný
• postavy:
  • Félix Grandet — bohatý, lakomý vinár v Saumur —
  • Eugénia Grandetová — jeho dcéra, čistá a obetavá —
  • Charles Grandet — bratranec, do ktorého sa Eugénia zaľúbi
• hlavná téma:

Anton Pavlovič Čechov — Chameleón

Prečítajte si text diela Chameleón (čeština) — pdf.

„Stručnosť je sestrou talentu."

Anton Pavlovič Čechov

Postavy

Oťapilov

policajný (Očumelov v ČJ)

Jeldyrin

policajt, inšpektora

Krochkin

zlatnícky majster (Chrjukin v ČJ)

Dej

Oťapilov a Jeldyrin prechádzajú cez tiché trhovisko a pred drevárskym skladom počujú krik a kňučanie. Pomaly sa okolo trojnohého psa a Krochkina vytvorí dav. Inšpektor sa pretlačil zástupom a zistil, že biely chrt uhryzol Krochkina do prsta. Od inšpektora Krochkin žiada pokutu pre majiteľa psa. Oťapilov mu vyhovie a ešte dáva aj rozkaz skántriť psa. Jeho postoj sa mení, keď niekto povie, že pes je generála Žigalova. Vtedy už Krochkin podľa inšpektora určite vyprovokoval psa a stáva sa v očiach inšpektora oplanom. Keď vzniknú opäť pochybnosti o majiteľovi psa, je právo na strane uhryznutého. Po niekoľkých zmenách Oťapilovho rozhodnutia v závislosti od majiteľa psa vysvitlo, že chrt je generálovho brata. Krochkin teda nedostal žiadne peniaze a ešte zostal aj na výsmech celého davu ľudí.

Ukážka 1:

„Mm!.. Nože mi vyzleč kabát, Jeldyrin.. Strašná horúčava! Hádam aj spŕchne.. Ale raz mi nejde do hlavy, ako ťa mohol uhryznúť" — obzrie sa Oťapilov na Krochkina. — „Že by ti ten dočiahol na prst? Veď je maličký, a ty, ľa, aká ráňava! Nebodaj si si klincom prst rozfaklil, a potom vyhútaš takéto cigánstvo, aby si z toho voľačo vytĺkol. Veď si ty…"

A. P. Čechov — Chameleón

Ukážka 2:

„Jeldyrin," — obráti sa inšpektor k policajtovi — „zisti, čí je to pes, a spíš protokol! A psisko treba skántriť. Hneď a zaraz! Iste je aj besné… Tak čí je to pes, spytujem sa vás?" „Tak sa mi vidí, že generálov, Žigalovov!" — ozve sa ktosi z húfu.

A. P. Čechov — Chameleón

Chameleón — práca s textom

Lev Nikolajevič Tolstoj — Anna Kareninová

Učebnica Literatúra 2, str. 128 — 131. Sprievodca dielami B, str. 55 — 66.

YouTube — rozhlasová hra Anna Kareninová

L. N. Tolstoj — život a tvorba

• pochádzal zo starého rodu
• univerzitné štúdium práva nedokončil a žil na svojich majetkoch v
• snažil sa hospodárskymi zlepšiť postavenie svojich poddaných na úkor vlastného a skomplikoval tak finančné zabezpečenie svojich
• bol zástancom filozofie „", veril v obrodu človeka
• tvorba: Vojna a mier, Anna Kareninová, Vzkriesenie, Smrť Ivana Iljiča

Anna Kareninová — charakteristika diela

• rozsiahly spoločenský román z prostredia ruskej
• uvedený mottom: „." (biblická parafráza — Boh sám súdi človeka)
• podnetom na napísanie diela bola skutočná tragická udalosť, pri ktorej sa vrhla pod vlak kvôli Anna Stepanovna Pirogovová (Bibiková), mladé dievča, ktoré žilo neďaleko rodiska Tolstého
• román často inšpiroval filmových tvorcov

Žáner: román — ,

Téma

• úvahy o zmysle lásky a rodiny v živote človeka

„Všetky rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím ."

L. N. Tolstoj — Anna Kareninová, prvá veta

• tragický príbeh lásky ženy — lásky manželskej, partnerskej, materinskej
• realistický obraz Ruska v 2. polovici 19. storočia (problémy, ktoré vznikli v Rusku po zrušení )

Časopriestor: Rusko v 2. polovici 19. storočia — obraz ruskej smotánky a šľachty

Kompozícia: kompozičný postup. Dej obrazom smrti na .

Anna Kareninová — dej a postavy

Román opisuje vývoj vzťahov v 3 rodinách, ktorých osud je rôzny. Dej sa odohráva striedavo v týchto 3 rodinách, osudy rodín sa prelínajú, no končia celkom rôzne. Osou románu je tragický ľúbostný príbeh ženy, ktorá sa vzbúrila proti ustáleným spoločenským normám.

Hrdinka sa dostáva do konfliktu s vlastným manželom, rodinou a spoločnosťou, pretože sa verejne priznáva ku vzťahu so slobodným mladým mužom.

V názoroch vzdelaného statkára Levina prináša román autorov pohľad na sedliactvo. Levin ponúka sedliakom do výhodného prenájmu pôdu, no nedarí sa mu zmeniť tradičné názory na pána, ktorý v ich očiach je vždy len tým, kto ich chce o všetko obrať. Uvažuje o zmysle práce na poli, o modernizácii poľnohospodárstva, kritizuje sedliakov, že sa nechcú vzdať tradičných metód gazdovania.

Charakteristika a životný príbeh Anny Kareninovej

Anna je mladá, pôvabná žena vydatá za Alexeja Alexandroviča Karenina, vládneho činiteľa. Zmyslom Kareninovho života je iba jeho práca, Annu vníma ako svoj majetok a plní si iba svoju povinnosť byť dobrým manželom. Annu zo stereotypu života vytrhne návšteva u svojho brata v Moskve.

Cestou sa vo vlaku zoznámi s mladým dôstojníkom Alexejom Vronským, ktorý sa do Anny hneď zaľúbi a odchádza za ňou do Petrohradu. Spočiatku sa Anna bráni jeho vyznaniam lásky (jej srdce hovorí áno, rozum nie), ale časom im podľahne a stávajú sa milencami. Keď sa Anna dozvie, že je tehotná, nedokáže už ďalej žiť v klamstve a všetko povie mužovi.

Karenin odmieta rozvod a Annu pod hrozbou odlúčenia od jej milovaného syna Seriožku núti, aby navonok naďalej vystupovali ako poriadna rodina. Anna sa naďalej stretáva s Vronským a vedie vnútorný boj, rozhoduje sa, či má opustiť svojho muža, alebo nie. Anna prekoná ťažký pôrod.

Po zotavení sa z pôrodu sa rozhodne ísť za svojím šťastím a utečie s Vronským a ich dcérkou do Talianska. V cudzine prežívajú šťastné obdobie, avšak po návrate do Ruska sa situácia zmení. Vronskij chce naďalej žiť svojím predchádzajúcim životom, stýkať sa s priateľmi, chodiť do spoločnosti, do divadla, na večierky…

Anna však zostáva doma, pretože spoločnosť ju odsúdila ako skazenú, nemravnú ženu, ktorá opustila kvôli milencovi svojho muža a syna. Anna je veľmi nešťastná, žiarli na Vronského, nahovára si, že ju už nemá rád a určite ju podvádza, a upadá do depresií. Po jednej z mnohých hádok situáciu nezvládne a na stanici, kde čaká na Vronského, zo zúfalstva skočí pod vlak. Vronskij sa s jej smrťou nedokáže vyrovnať, cíti sa byť vinný, a preto odchádza bojovať do Srbska, kde dúfa, že zomrie.

Levin je statkárom, miluje prírodu, žije na vidieku a pomáha tu sedliakom. Je veľmi úprimný, a preto sa necíti dobre v meste, medzi ľuďmi z vysokej spoločnosti, ktorí sú falošní, pokryteckí a plní intríg. Levin je zaľúbený do Kitty Ščerbackej a požiada ju o ruku. V tom čase však Kitty dvorí Vronský, do ktorého je zamilovaná, a preto Levina odmietne.

Levin sa vracia sklamaný späť na vidiek, kde sa naplno venuje svojej práci. Keď Vronský odíde za Annou, Kitty vážne ochorie a doktor jej odporučí pobyt na čerstvom vzduchu. Kitty odchádza na vidiek neďaleko Levinovho statku. Levin sa o nej dozvie a časom sa ju odváži navštíviť.

Pri tomto stretnutí ju požiada druhýkrát o ruku — teraz Kitty súhlasí. Zoberú sa a bývajú spolu na dedine, kde sa im narodí synček. Levin má pochybnosti o existencii, zmysle svojho života, o viere… Nakoniec sa obráti na Boha, začne veriť a je dokonale šťastným.

Schéma vzťahov — Anna a Stepan sú súrodenci, Dolly a Kitty sú sestry; rodiny prepája Moskva a Petrohrad.

F. M. Dostojevskij — Zločin a trest, Bratia Karamazovovci

• (1821 — 1881) — popri Tolstom najvýznamnejší ruský prozaik 19. storočia
• za revolučnú činnosť odsúdený na — skúsenosť hlboko poznačila jeho tvorbu
• tvorba: Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot, Besi, Výrostok

Zločin a trest (1866)

• psychologicko-filozofický román
• hlavný hrdina: — chudobný študent, ktorý zavraždí starú úžerníčku Aljonu Ivanovnu (a náhodou aj jej sestru Lizavetu)
• teória „mimoriadneho človeka" —
• kľúčová postava: Soňa Marmeladovová —
• idea:

Bratia Karamazovovci (1880)

• posledný a najrozsiahlejší román
• traja bratia — a nemanželský brat Smerďakov
• centrálna otázka: existencia Boha a problém zla vo svete (legenda o Veľkom inkvizítorovi)
• vražda otca Fiodora Pavloviča — vyšetrenie pripisuje vinu Dmitrijovi, skutočným vrahom je Smerďakov

Stendhal, Flaubert, Dickens, Gogoľ, Zola — prehľad