Literatúra 1880–1918 Pracovný list

Realizmus na Slovensku

Spoločenská situácia na Slovensku

Slovenský literárny realizmus 1875 — 1918. Učebnica Literatúra 2, str. 105 — prečítať a doplniť.

Literárne spory

Učebnica Literatúra 2, str. 108 — Viete, že… prečítať a doplniť.

Literatúra 2, str. 108: S. H. Vajanský: Nôžka — prečítať báseň, nájsť náznak irónie.

Učebnica Literatúra 2 — práca s textom

Učebnica Literatúra 2, str. 107 — Viete, že…

Dve vlny slovenského literárneho realizmu

Literatúra 2, str. 106 — tabuľka — doplniť.

1. vlna (1875 — 1900) — opisný realizmus

Predstavitelia: Pavol Országh Hviezdoslav, Martin , Svetozár Hurban Vajanský, Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová.

  • v roku 1875 — Koloman Tisza, ministerský predseda v Uhorsku, povedal: „Slovenského národa niet."
  • úlohou literatúry bolo dokázať opak → národno-záchranná funkcia literatúry
  • dominantné témy:
    • vzájomný vzťah vrstiev
    • obraz slovenského
  • ústredný problém — otázka hľadania vedúcej v národnom zápase (Kto sa postaví na čelo národného zápasu?)
  • možnosti:
    • (postupne upadá hmotne aj morálne, žije len z tradície, bolo odnárodnené)
    • (predstavoval zdravé jadro národa, ale bez vzdelania a financií)
    • (málo početná, málo hmotnej sily — slabé finančné zázemie)

Pohľad spisovateľov na zemianstvo:

Martin Kukučín — Keď báčik z Chochoľova umrie
definitívny úpadok zemianstva; novou perspektívnou vrstvou sú podnikatelia = obchodníci.
Pavol Országh Hviezdoslav — Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský
orientácia na ľud — záchrana len silných zemanov-jednotlivcov, ktorí sa zblížia s ľudovými vrstvami.

2. vlna (1900 — 1905/1918) — kritický realizmus

Predstavitelia: Božena Slančíková-, Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský, Ladislav Nádaši-Jégé.

  • prehlbuje sa tlak na nižšie vrstvy, rastú spoločenské rozdiely
  • dominantné témy:
    • sociálna téma
    • svet dedinského/vidieckeho človeka — zameranie na psychiku hrdinov
    • pohľad na slovenskú dedinu
  • pokles záujmu o tému hľadania vedúcich síl v národe
  • využívanie karikatúry a satiry, čo staršia generácia považovala za ponižovanie Slovákov

Situácia v literatúre

  • realizmus sa uplatnil najmä v próze → žánre: poviedky, novely, spoločenské romány
  • v poézii je zachytený citový život lyrického subjektu
  • jazyk: hovorový, reč sa používa ako charakterizačný prostriedok postavy
  • popri reči rozprávača a priamej reči sa používa aj vnútorný monológ
  • veršový systém: sylabotonický
Úloha

Zistite, ktorí spisovatelia 19. storočia žili alebo tvorili v našom meste.

Ktorý realistický maliar pôsobil a žil v Banskej Bystrici? Kde nájdeme vystavené jeho obrazy?

Prozodický (veršový) systém

Prozódia = pravidlá, ktoré platia pre rytmus určitého druhu poézie.

1. Časomerný PS
2. Sylabický PS
3. Sylabotonický PS

Sylabotonický prozodický systém

Učebnica Literatúra 2, str. 109.

Prízvuk vo viacslabičných slovách

  • štvorslabičné slová — hlavný prízvuk: prvá slabika; vedľajší prízvuk: tretia slabika (najkrajšieho)
  • päťslabičné slová — vedľajší prízvuk na štvrtej slabike (krásavicami)
Úloha

Naznačte graficky (– alebo U) prízvučné a neprízvučné slabiky v slovách:

krajší, na poli, krásavicami, i stoj.

Stopy

Trochej (– U)
rá-no, čnie sa (— U — U)
Daktyl (– U U)
naj-kraj-ší, na po-li (— U U — U U)
Jamb (U –)
i choď (U —)
  • trochej + jamb → dvojslabičné stopy
  • daktyl → trojslabičná stopa
  • pre slovenčinu sú prirodzenými stopami trochej a daktyl
  • Hviezdoslav vo svojej poézii využíva najmä jamb — vytvára ho tak, že na začiatok veršov umiestňuje spojky, častice, citoslovcia, skrátené a jednoslabičné slová
Úloha

Učebnica Literatúra 2, str. 109 — TABUĽKA, ukážky určovania stôp. Pokúste sa naznačiť stopy vo veršoch:

Zavčas rána uzimený
Chlapec žasne, bičík pustí,
Chlapček kravy pasie — udiveno, neme,
razom sa mu víla víla pred ním povznáša sa,
zjaví v lúčezárnej kráse! Nedotknúc sa zeme.

S. H. Vajanský — Neskromné želanie
Opakovanie

PZ 2, str. 70 — realizmus — vypracovať.

Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 — 1921)

1. vlna realizmu najväčší slovenský básnik

Učebnica Literatúra 2, str. 111-113 Krvavé sonety, str. 115-120 Hájnikova žena. Sprievodca dielami B, str. 116-123 Krvavé sonety, str. 124-135 Hájnikova žena.

SME — Hviezdoslav, básnik, ktorý zviedol Slovensko (život)

Životopis

Literárny kontext

Hviezdoslavova tvorba — lyrika

Sonety

Žalmy a hymny

Letorosty I.

„Mne odporným, čo ,
len pravdy si ctím prostý obyčaj!"

P. O. Hviezdoslav — Letorosty I.

Letorosty II.

Letorosty III.

Prechádzky jarom

Prechádzky letom

Stesky

Dozvuky

Krvavé sonety

Učebnica Literatúra 2, str. 111 — Krvavé sonety — doplniť informácie. Sprievodca dielami B, str. 116-123 — prečítať.

„A národ oboril sa na národ,
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa."…

„Vo víchrici to tej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek: výkvet človečenstva…"

„Ó, vráť sa skoro, mieru milený!
Zavítaj s ratolesťou olivovou…"

P. O. Hviezdoslav — Krvavé sonety
Práca s textom

Učebnica Literatúra 2, str. 112-113 — Krvavé sonety:

  • Ukážka 2 + úlohy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7
  • Ukážka 3 + úlohy 1, 2, 3, 4
  • PZ 2, str. 89 — úlohy 1, 2, 3, 4, 7

Hviezdoslavova epika

Kratšia epika: Poludienok, Zuzanka Hraškovie.

Práca s textom

PZ 2, str. 71 — Zuzanka Hraškovie — písomne doplniť.

Veľké epické diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský.

Hájnikova žena

Učebnica Literatúra 2, str. 115-120. Sprievodca dielami B, str. 124-135.

Zlatý fond SME — Hájnikova žena (celý text)

Oravské múzeum — hájovňa, expozícia

Kompozícia

18 spevov (kapitol).

Na začiatku — úvodná oslava lesov.

Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán…

Len okamih tam pobudnutia:
už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje,
i oživujú nádeje…

P. O. Hviezdoslav — Hájnikova žena (Pozdrav)

Na konci — rozlúčka s lesmi.

Otázka

Aké miesto má v živote človeka príroda?

Kompozícia — kontrast je výstavbovým prvkom skladby

  • kontrast vrstiev (ľud — šľachta)
  • kontrast (mravná čistota — zhýralosť)
  • kontrast (statickosť — dynamickosť, pokoj — dráma)

Postavy

  • postavy Čajkovcov (Miško a Hanka) —
  • postava Artuša Villániho — zdôraznené vlastnosti

Sprievodca dielami B, str. 124-126 — prečítať a doplniť:

Miško Čajka
Hanka
Artuš Villáni

Dvojakosť v charakteroch postáv

  • Hanka je nábožná a zároveň (rada sa páči)
  • Miško je vznetlivý a súčasne a obetavý
  • predstavitelia šľachty sú nemorálni a zároveň

Dejová línia

Dejová línia sa rozvíja podľa klasickej dramatickej štruktúry: expozícia → zápletka → kolízia → kríza → peripetia (záchrana koča starého grófa) → rozuzlenie.

Dej je gradovaný troma príchodmi Artuša a vrcholí jeho a súdom.

Schéma deja:

  1. príbeh lásky
  2. zásah zvonku (Artuš)
  3. tragédia — Hanka sa bráni pred Artušom → zabije ho
  4. súd
  5. šťastný koniec, odpustenie
Práca s textom

Učebnica Literatúra 2, str. 115 — prečítať, spoznámkovať.

Pomocou ukážky 5 na str. 116-117 prerozprávajte príbeh Hájnikova žena. Vysvetlite názov skladby.

Realistické dielo — spoločenský konflikt

Zobrazený spoločenský konflikt dvoch objektívnych realít:

  • svet × svet
  • ( svoju úlohu — †Artuš) × ( — narodenie dieťaťa)
  • šľachta × ľud
  • × čistota

Forma: veršový systém. U— = verš.

Porovnanie

Detvan (Sládkovič) × Hájnikova žena (Hviezdoslav) — porovnajte:

  • Postavy
  • Konflikt
  • Zobrazené situácie

Ežo Vlkolinský

Postavy

  • Beňo a Vlkolinskí — zemania → syn Ežo — manželka Bockovie (sedliačka)
  • Beňov brat — manželka Julka → syn

Konflikt

  • spoločenský: ×
  • rodinný: (Ežo) × (Estera)
  • láske bránia zákony predkov, rodinné zvyky, predsudky

Miesto: Vlkolín (Vyšný Kubín). Námet: autor čerpal zo spomienok na svoje rodisko. Pochádzal z vrstvy drobných zemanov → poznal ich spôsob života a mentalitu.

Dej

Zemiansky mládenec .

Proti tejto láske sa postaví — zarytá zemianka, lebo a ; vydedí ho.

Ežo sa uchýli k , otcovmu bratovi; ten urobí Estere napriek a . Bratia sa rozhádali, lebo .

Na svadbe sa naplno prejavuje rozdiel medzi a .

„Sme rovní, áno, zeman nezeman, v tom rozdielu viac niet."

Ežo Vlkolinský — slová Eža na svadbe

Rozhnevané rodiny sa zmieria po šiestich rokoch prostredníctvom , Ežovho syna, keď . Scéna patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre.

Práca s textom

PZ 2, str. 86 — Ežo Vlkolinský — doplniť.

Gábor Vlkolinský

Postavy a vzťahy

  • Gábor Vlkolinský → Marka Tomášovie — Estera ju chystala ako nevestu pre Eža; nechce Gábora, umiera (zápal pľúc)
  • Uľka Gažovie — ich sobáš prekazila Uľkina matka, lebo sa dozvedela, že Gáborovi rodičia pijú
  • Zuzka Kľockovie — od začiatku čaká na iného ženícha, „ozajstného pána" (Aladár Farkaš)
  • → prižení sa do Blažkovcov — sedliaci
  • Gáborovi rodičia: a

Dej: sú zobrazené vzťahy Gábora s uvedenými ženskými postavami a zobrazený dopad alkoholizmu na rodinné vzťahy a majetkový úpadok zemianskej rodiny.

Východisko zo svojej situácie Gábor nájde v priženení sa do bohatej sedliackej rodiny Blažkovcov — rada jeho bratranca Eža.

Kľúčová myšlienka

Hviezdoslav národný problém rieši silných jednotlivcov-zemanov so sedliakmi; novou silou v národnom živote je .

Porovnanie

Ežo Vlkolinský × Gábor Vlkolinský — porovnajte obraz zemanov.

Martin Kukučín (1860 — 1928)

1. vlna realizmu vlastným menom Matej Bencúr

Tvorba

Práca s textom

Učebnica Literatúra 2 — Kukučín: prečítať ukážky a doplniť úlohy z PZ 2.

Božena Slančíková-Timrava (1867 — 1951)

2. vlna — kritický realizmus Polichno (Novohrad)

Tvorba

Jozef Gregor Tajovský (1874 — 1940)

2. vlna — kritický realizmus Tajov pri Banskej Bystrici

Tvorba

Ďalší autori a kontext

Svetozár Hurban Vajanský (1847 — 1916)

  • najstarší syn J. M. Hurbana; redaktor Národných novín a Slovenských pohľadov
  • verí v záchrannú úlohu zemianstva a v slovanskú vzájomnosť (orientácia na cárske Rusko)
  • romány Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín; básnické zbierky Tatry a more, Spod jarma

Hlasisti (časopis Hlas, 1898)

  • generácia mladých slovenských intelektuálov okolo časopisu Hlas (V. Šrobár, P. Blaho, M. R. Štefánik a ďalší)
  • kritizujú pasivitu Národnej strany, presadzujú česko-slovenskú spoluprácu, drobnú prácu, vzdelávanie ľudu, hospodárske družstevníctvo
  • nadviazali na nich Prúdy (od r. 1909)

Janko Jesenský, Ladislav Nádaši-Jégé

  • Janko Jesenský — poézia (Verše) a próza (Malomestské rozprávky); satirický pohľad na meštiactvo
  • Ladislav Nádaši-Jégé — historická próza (Wieniawského legenda, Adam Šangala)

Jozef Cíger Hronský

  • nadväzuje na realistickú prózu, prekračuje ju smerom k lyrizovanej próze a expresionizmu
  • romány Jozef Mak, Chlieb, Pisár Gráč; rozprávky pre deti (Smelý Zajko)

Opisný × kritický realizmus

Opisný realizmus (1. vlna)
verí v národno-záchrannú funkciu literatúry, hľadá vedúcu vrstvu národa, idealizuje ľud, dôraz na charakteristiku prostredia a postáv.
Kritický realizmus (2. vlna)
kritický, nesentimentálny pohľad na dedinu i meštiactvo; psychológia postáv, sociálne témy, satira a karikatúra; vnútorný monológ.