Realizmus na Slovensku
Spoločenská situácia na Slovensku
Slovenský literárny realizmus 1875 — 1918. Učebnica Literatúra 2, str. 105 — prečítať a doplniť.
- slovenský realizmus nastupuje neskôr ako európsky, čo súviselo s národným , ekonomickou zaostalosťou, nedostatkom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií na Slovensku
- ide o obdobie politickej Slovákov — Národná strana sa nezúčastňovala na voľbách do uhorského snemu kvôli politike uhorskej vlády, ktorá presadzovala existenciu jedného (politického) (čiže maďarského) národa
- v centre pozornosti neboli historické témy (romantizmus), ale súčasné národné a sociálne problémy
- 1874/1875 — zatvorenie slovenských
- 1875 — zatvorenie
- obdobie otvorenej
- prijaté zákony, ktoré zaviedli povinnú maďarčinu aj na nižšie stupne škôl, neexistencia slovenských SŠ a VŠ mali za následok nedostatok slovenskej a národných aktivít
- v 90. rokoch 19. storočia politický a kultúrny život opäť ožíva
- vznikajú nové politické prúdy: robotnícke hnutie, hlasisti, agrárnici, katolícky prúd
- vznikajú rôzne záujmové spolky: ženský spolok Živena, Detvan — kultúrny a politický spolok Slovákov v Prahe, spolky čitateľské, turistické, športové…
- vznikajú náboženské spolky: Spolok sv. , Tranoscius
- vychádzajú noviny a časopisy:
- kultúrne centrum: mesto
- založená je slovenská spoločnosť — Andrej
Literárne spory
Učebnica Literatúra 2, str. 108 — Viete, že… prečítať a doplniť.
- 1871 — začína vychádzať almanach — zborník prác mladých autorov, ktorý zostavil P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell
- predstavila sa v ňom mladá generácia a nová koncepcia literatúry, ktorá stála v opozícii k literárnej tradícii = romantizmus, venovaný „vreleľúbeným a drahocteným otcom národa"
- Koloman Banšell tu publikoval báseň Len ma ľúb — lyrika
- kritika štúrovcov, ktorí presadzovali zobrazovanie
- „otcovia národa" (J. M. ) pokus mladých kriticky zamietli
- Pavol Országh Hviezdoslav naznačil, že vzorom nebude ústna ľudová slovesnosť, používať sa začal nový veršový systém: sylabotonický prozodický systém = - veršový systém
Literatúra 2, str. 108: S. H. Vajanský: Nôžka — prečítať báseň, nájsť náznak irónie.
Učebnica Literatúra 2 — práca s textom
Učebnica Literatúra 2, str. 107 — Viete, že…
- v roku bol v Martine obnovený literárny časopis pohľady (redaktori S. H. Vajanský — najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana + Jozef Škultéty)
Dve vlny slovenského literárneho realizmu
Literatúra 2, str. 106 — tabuľka — doplniť.
1. vlna (1875 — 1900) — opisný realizmus
Predstavitelia: Pavol Országh Hviezdoslav, Martin , Svetozár Hurban Vajanský, Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová.
- v roku 1875 — Koloman Tisza, ministerský predseda v Uhorsku, povedal: „Slovenského národa niet."
- úlohou literatúry bolo dokázať opak → národno-záchranná funkcia literatúry
- dominantné témy:
- vzájomný vzťah vrstiev
- obraz slovenského
- ústredný problém — otázka hľadania vedúcej v národnom zápase (Kto sa postaví na čelo národného zápasu?)
- možnosti:
- (postupne upadá hmotne aj morálne, žije len z tradície, bolo odnárodnené)
- (predstavoval zdravé jadro národa, ale bez vzdelania a financií)
- (málo početná, málo hmotnej sily — slabé finančné zázemie)
Pohľad spisovateľov na zemianstvo:
- Martin Kukučín — Keď báčik z Chochoľova umrie
- definitívny úpadok zemianstva; novou perspektívnou vrstvou sú podnikatelia = obchodníci.
- Pavol Országh Hviezdoslav — Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský
- orientácia na ľud — záchrana len silných zemanov-jednotlivcov, ktorí sa zblížia s ľudovými vrstvami.
2. vlna (1900 — 1905/1918) — kritický realizmus
Predstavitelia: Božena Slančíková-, Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský, Ladislav Nádaši-Jégé.
- prehlbuje sa tlak na nižšie vrstvy, rastú spoločenské rozdiely
- dominantné témy:
- sociálna téma
- svet dedinského/vidieckeho človeka — zameranie na psychiku hrdinov
- pohľad na slovenskú dedinu
- pokles záujmu o tému hľadania vedúcich síl v národe
- využívanie karikatúry a satiry, čo staršia generácia považovala za ponižovanie Slovákov
Situácia v literatúre
- realizmus sa uplatnil najmä v próze → žánre: poviedky, novely, spoločenské romány
- v poézii je zachytený citový život lyrického subjektu
- jazyk: hovorový, reč sa používa ako charakterizačný prostriedok postavy
- popri reči rozprávača a priamej reči sa používa aj vnútorný monológ
- veršový systém: sylabotonický
Zistite, ktorí spisovatelia 19. storočia žili alebo tvorili v našom meste.
Ktorý realistický maliar pôsobil a žil v Banskej Bystrici? Kde nájdeme vystavené jeho obrazy?
Prozodický (veršový) systém
Prozódia = pravidlá, ktoré platia pre rytmus určitého druhu poézie.
- 1. Časomerný PS
- 2. Sylabický PS
- 3. Sylabotonický PS
Sylabotonický prozodický systém
Učebnica Literatúra 2, str. 109.
- slabično-prízvučný veršový systém
- rozhodujúcim rytmickým prvkom je slovný a slabika — rytmus vytvárajú skupiny prízvučných (–) a neprízvučných slabík (U)
- v slovenskom jazyku je hlavný prízvuk na slabike (jednoduché slová) + v troj- a viacslabičných slovách určujeme aj vedľajší prízvuk
- jednoslabičné slovo na začiatku verša stráca prízvuk
Prízvuk vo viacslabičných slovách
- štvorslabičné slová — hlavný prízvuk: prvá slabika; vedľajší prízvuk: tretia slabika (najkrajšieho)
- päťslabičné slová — vedľajší prízvuk na štvrtej slabike (krásavicami)
Naznačte graficky (– alebo U) prízvučné a neprízvučné slabiky v slovách:
krajší, na poli, krásavicami, i stoj.
- rytmus sylabotonického verša vzniká vtedy, keď sa vo veršoch pravidelne opakuje
- poznáme tri stopy: trochej, jamb, daktyl
- grafické znázornenie: – prízvučná slabika, U neprízvučná slabika
Stopy
- Trochej (– U)
- rá-no, čnie sa (— U — U)
- Daktyl (– U U)
- naj-kraj-ší, na po-li (— U U — U U)
- Jamb (U –)
- i choď (U —)
- trochej + jamb → dvojslabičné stopy
- daktyl → trojslabičná stopa
- pre slovenčinu sú prirodzenými stopami trochej a daktyl
- Hviezdoslav vo svojej poézii využíva najmä jamb — vytvára ho tak, že na začiatok veršov umiestňuje spojky, častice, citoslovcia, skrátené a jednoslabičné slová
Učebnica Literatúra 2, str. 109 — TABUĽKA, ukážky určovania stôp. Pokúste sa naznačiť stopy vo veršoch:
Zavčas rána uzimený
S. H. Vajanský — Neskromné želanie
Chlapec žasne, bičík pustí,
Chlapček kravy pasie — udiveno, neme,
razom sa mu víla víla pred ním povznáša sa,
zjaví v lúčezárnej kráse! Nedotknúc sa zeme.
PZ 2, str. 70 — realizmus — vypracovať.
Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 — 1921)
Učebnica Literatúra 2, str. 111-113 Krvavé sonety, str. 115-120 Hájnikova žena. Sprievodca dielami B, str. 116-123 Krvavé sonety, str. 124-135 Hájnikova žena.
SME — Hviezdoslav, básnik, ktorý zviedol Slovensko (život)
Životopis
- * Vyšný Kubín — schudobnená rodina
- základné štúdium — Vyšný Kubín,
- stredoškolské štúdium — Miškovec, Kežmarok
- VŠ — právnická akadémia v
- skoro celý život pôsobil ako advokát v a
- príroda mala vplyv na jeho tvorbu
- 1918 — vznik ČSR → člen prvého revolučného Národného zhromaždenia
- Miškovec — osvojil si maďarčinu, v 3. triede sa prebúdza talent — svojou usilovnosťou sa stal jedným z najlepších žiakov a pod vplyvom romantikov Petöfiho či Aranya písal básne po maďarsky
- v čase J. Hollého, S. Chalupku, A. Sládkoviča, J. Kráľa, J. Botta nevie, že sa dá básniť v materčine → poprední oravskí národovci obracajú jeho pozornosť na slovenskú poéziu
- jeho matka — Terézia Medzihradská — vplyv na tvorbu → Mňa kedys' zvádzal svet mi hovoriac
- Prešov — stretávanie s vrstovníkmi — Koloman Banšell — literárne ambície, organizujú literárne podujatia — 1871 — almanach — prvý spoločný zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie, ktorý na Slovensku vyšiel od čias štúrovcov, bol venovaný „vreleľúbeným a drahocenným otcom národa"
- básnický pseudonym Hviezdoslav
- Námestovo — manželka Ilona Nováková
- pochovaný v
Literárny kontext
- v tvorbe Hviezdoslava nájdeme všetky literárne druhy
- často využíva poetizmy = slová, biblizmy = slová z , zastarané tvary slov, okazionalizmy = slová, novotvary, inverziu = obrátený
- extrémna snaha o umeleckosť jazyka sťažuje dnešnému čitateľovi jeho textov
- P. O. H. má atribút najväčšieho slovenského básnika
Hviezdoslavova tvorba — lyrika
Sonety
- 21 sonetov označených číslami
- najznámejší 21. sonet: „Z nadšenia srší život, život opravdivý…"
Žalmy a hymny
Letorosty I.
- báseň Čo dávam, dávam z úprimnosti duše
- definoval v nich svojej tvorby — zdôrazňuje jednotu pravdy, dobra a krásy
- nepriečiť sa prírode a prirodzenosti
- hovorí, že poézia ostáva bez ozveny v národe → smúti
„Mne odporným, čo ,
P. O. Hviezdoslav — Letorosty I.
len pravdy si ctím prostý obyčaj!"
Letorosty II.
Letorosty III.
- báseň Mňa kedys' zvádzal svet mi hovoriac
- ďakuje za to, že ho naučila nájsť krásu v slovenskej reči a za vzťah k národu, kritizuje odrodilcov
- zachytáva svoj osobný vývin — od písania v maďarčine k národnému povedomiu
Prechádzky jarom
- prírodná lyrika spojená s prvkami
- báseň Ja starý, vychádzajúc
- zobrazuje protiklad básnika a mladej prírody, príroda mu pomáha preklenúť rozpory (životné problémy) a harmonizovať ich
Prechádzky letom
Stesky
- tematická línia — vedomie básnika, že už prekročil zenit života, prichádza čas na súvahu o vykonanom diele
Dozvuky
Krvavé sonety
Učebnica Literatúra 2, str. 111 — Krvavé sonety — doplniť informácie. Sprievodca dielami B, str. 116-123 — prečítať.
- lyrický básnický cyklus
- 32 zneliek = sonetov — strofická úprava — + + = sonet
- reagujú na prvej svetovej vojny → 1. reakcia na vojnu v slovenskej literatúre, vyšli až po vojne
- sonety na seba nadväzujú, tematicky sa dopĺňajú, obohacujú, pôsobia ako = výzva
- sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad vojnou a jej bezvýhradným , pokus o morálnu a spoločenskú analýzu tohto javu
- osobná bolesť, ba až zúfalstvo nad vedomím, koľko zla, biedy a ťažkostí prináša ľuďom vojna → usiluje sa premôcť tieto pocity prejavmi „svätého hnevu", ale aj trpkou iróniou nad panujúcim spoločenským poriadkom
- základnými motívmi sú:
- spev o , obraz vojny
- obžaloba ľudstva a z pripustenia vojnového stavu
- hľadanie → príčina vojny — sebectvo a ľudu, nie boží trest
- úvaha o mieri a v závere mieru
- postavenie Slovanov a Slovákov vo svete
- kritizuje, že človek dopustil zničenie kultúrnych a historických výdobytkov, kritizuje ľudí, oslavuje tvorivú ľudskú
- pre neho 1. svetová vojna ťažká — zomiera jeho generačný druh S. H. Vajanský, umrel mu synovec a vyhorela mu chalupa — zviazanosť vnútornej drámy s osudom vonkajšieho sveta
- básnické prostriedky — novotvary (zlovesť), poetizmy, biblizmy, zastarané slová, klasické — metafora, epiteton a opakovacie prostriedky
„A národ oboril sa na národ,
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa."…„Vo víchrici to tej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek: výkvet človečenstva…"„Ó, vráť sa skoro, mieru milený!
P. O. Hviezdoslav — Krvavé sonety
Zavítaj s ratolesťou olivovou…"
Učebnica Literatúra 2, str. 112-113 — Krvavé sonety:
- Ukážka 2 + úlohy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7
- Ukážka 3 + úlohy 1, 2, 3, 4
- PZ 2, str. 89 — úlohy 1, 2, 3, 4, 7
Hviezdoslavova epika
Kratšia epika: Poludienok, Zuzanka Hraškovie.
PZ 2, str. 71 — Zuzanka Hraškovie — písomne doplniť.
Veľké epické diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský.
Hájnikova žena
Učebnica Literatúra 2, str. 115-120. Sprievodca dielami B, str. 124-135.
Zlatý fond SME — Hájnikova žena (celý text)
Oravské múzeum — hájovňa, expozícia
- námet našiel autor vo svojom rodisku na , v hájovni Na podvrší pod
- keďže pochádzal zo zemianskej schudobnenej rodiny, poznal situáciu tejto spoločenskej vrstvy a uvedomoval si jej neistú
- Hviezdoslavova prax sa tiež odrazila v niektorých motívoch skladby (súdny proces, )
- lyricko-epická skladba
- epické časti sa striedajú s lyrickými časťami — opisy prírody v každom období
- lyrické pasáže s dejom úzko súvisia — sprevádzajú tragické aj harmonické chvíle v živote človeka
Kompozícia
18 spevov (kapitol).
Na začiatku — úvodná oslava lesov.
Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán…Len okamih tam pobudnutia:
P. O. Hviezdoslav — Hájnikova žena (Pozdrav)
už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje,
i oživujú nádeje…
Na konci — rozlúčka s lesmi.
Aké miesto má v živote človeka príroda?
Kompozícia — kontrast je výstavbovým prvkom skladby
- kontrast vrstiev (ľud — šľachta)
- kontrast (mravná čistota — zhýralosť)
- kontrast (statickosť — dynamickosť, pokoj — dráma)
Postavy
- postavy Čajkovcov (Miško a Hanka) —
- postava Artuša Villániho — zdôraznené vlastnosti
Sprievodca dielami B, str. 124-126 — prečítať a doplniť:
- Miško Čajka
- Hanka
- Artuš Villáni
Dvojakosť v charakteroch postáv
- Hanka je nábožná a zároveň (rada sa páči)
- Miško je vznetlivý a súčasne a obetavý
- predstavitelia šľachty sú nemorálni a zároveň
Dejová línia
Dejová línia sa rozvíja podľa klasickej dramatickej štruktúry: expozícia → zápletka → kolízia → kríza → peripetia (záchrana koča starého grófa) → rozuzlenie.
Dej je gradovaný troma príchodmi Artuša a vrcholí jeho a súdom.
Schéma deja:
- príbeh lásky
- zásah zvonku (Artuš)
- tragédia — Hanka sa bráni pred Artušom → zabije ho
- súd
- šťastný koniec, odpustenie
Učebnica Literatúra 2, str. 115 — prečítať, spoznámkovať.
Pomocou ukážky 5 na str. 116-117 prerozprávajte príbeh Hájnikova žena. Vysvetlite názov skladby.
Realistické dielo — spoločenský konflikt
Zobrazený spoločenský konflikt dvoch objektívnych realít:
- svet × svet
- ( svoju úlohu — †Artuš) × ( — narodenie dieťaťa)
- šľachta × ľud
- × čistota
Forma: veršový systém. U— = verš.
Detvan (Sládkovič) × Hájnikova žena (Hviezdoslav) — porovnajte:
- Postavy
- Konflikt
- Zobrazené situácie
Ežo Vlkolinský
Postavy
- Beňo a Vlkolinskí — zemania → syn Ežo — manželka Bockovie (sedliačka)
- Beňov brat — manželka Julka → syn
Konflikt
- spoločenský: ×
- rodinný: (Ežo) × (Estera)
- láske bránia zákony predkov, rodinné zvyky, predsudky
Miesto: Vlkolín (Vyšný Kubín). Námet: autor čerpal zo spomienok na svoje rodisko. Pochádzal z vrstvy drobných zemanov → poznal ich spôsob života a mentalitu.
Dej
Zemiansky mládenec .
Proti tejto láske sa postaví — zarytá zemianka, lebo a ; vydedí ho.
Ežo sa uchýli k , otcovmu bratovi; ten urobí Estere napriek a . Bratia sa rozhádali, lebo .
Na svadbe sa naplno prejavuje rozdiel medzi a .
„Sme rovní, áno, zeman nezeman, v tom rozdielu viac niet."
Ežo Vlkolinský — slová Eža na svadbe
Rozhnevané rodiny sa zmieria po šiestich rokoch prostredníctvom , Ežovho syna, keď . Scéna patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre.
PZ 2, str. 86 — Ežo Vlkolinský — doplniť.
Gábor Vlkolinský
Postavy a vzťahy
- Gábor Vlkolinský → Marka Tomášovie — Estera ju chystala ako nevestu pre Eža; nechce Gábora, umiera (zápal pľúc)
- → Uľka Gažovie — ich sobáš prekazila Uľkina matka, lebo sa dozvedela, že Gáborovi rodičia pijú
- → Zuzka Kľockovie — od začiatku čaká na iného ženícha, „ozajstného pána" (Aladár Farkaš)
- → prižení sa do Blažkovcov — sedliaci
- Gáborovi rodičia: a
Dej: sú zobrazené vzťahy Gábora s uvedenými ženskými postavami a zobrazený dopad alkoholizmu na rodinné vzťahy a majetkový úpadok zemianskej rodiny.
Východisko zo svojej situácie Gábor nájde v priženení sa do bohatej sedliackej rodiny Blažkovcov — rada jeho bratranca Eža.
Kľúčová myšlienka
Hviezdoslav národný problém rieši silných jednotlivcov-zemanov so sedliakmi; novou silou v národnom živote je .
Ežo Vlkolinský × Gábor Vlkolinský — porovnajte obraz zemanov.
Martin Kukučín (1860 — 1928)
- vlastným menom Matej Bencúr; * Jasenová (Orava)
- vyštudoval medicínu v Prahe; pôsobil ako lekár v Selciach na ostrove Brač (Chorvátsko), neskôr v Chile (Punta Arenas) medzi chorvátskymi vysťahovalcami
- zakladateľ slovenskej realistickej prózy — majster poviedky a novely
- typický humor, jemná irónia, presná kresba postáv slovenskej dediny
Tvorba
- poviedky a novely: Rysavá jalovica, Neprebudený, Mišo, Na hradskej ceste, Veľkou lyžicou, Z teplého hniezda
- novela Keď báčik z Chochoľova umrie — obraz úpadku zemianstva (Aduš Domanický × obchodník Ondrej Tráva); ironický pohľad na chudobného „pána", ktorý žije z titulu a tradície, kým novou silou sa stáva podnikateľ-obchodník
- román Dom v stráni (1903 — 1904) — vzťah sedliackeho dievčaťa Katice Beréticovej a šľachtica Nika Dubčiča; konflikt dvoch spoločenských vrstiev na ostrove Brač
- historický román Mať volá — chorvátski vysťahovalci v Južnej Amerike
Učebnica Literatúra 2 — Kukučín: prečítať ukážky a doplniť úlohy z PZ 2.
Božena Slančíková-Timrava (1867 — 1951)
- * Polichno (evanjelický farár — otec); celý život prežila v rodisku ako dcéra a sestra (sociálne aj psychicky izolovaná)
- píše bez sentimentu, kriticky, s ostrým psychologickým pohľadom — bez prikrášľovania dediny aj vlastnej vrstvy
- charakterizácia postáv cez vnútorný monológ
Tvorba
- poviedky: Za koho ísť?, Bez hrdosti, Tá zem vábna
- novela Ťapákovci — kritika zaostalej, lenivej a tradíciou spútanej dedinskej rodiny; konflikt mladej, modernej Ilky s konzervatívnymi Ťapákovcami
- novela Skon Paľa Ročku — sociálne pomery slovenskej dediny, alkoholizmus, tragédia chudobného sedliaka
- vojnová próza Hrdinovia (1918) — autentický obraz prvej svetovej vojny z pohľadu dediny; kritika falošného hrdinstva, biedy a strachu
Jozef Gregor Tajovský (1874 — 1940)
- * Tajov pri Banskej Bystrici; učiteľ, bankový úradník, legionár v Rusku počas 1. svetovej vojny
- tematika sociálnej biedy slovenskej dediny, zobrazenie utrpenia chudobných
- významný aj ako dramatik — zakladateľ slovenskej realistickej drámy
Tvorba
- poviedky: Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb — sociálne ladené príbehy starých, opustených alebo vykorisťovaných ľudí
- dráma Statky-zmätky — kritika rodín, ktoré uzavierajú sobáš pre majetok a nie pre lásku; konflikt Ďurka Palčíka, Zuzky Kamenskej a Ondreja Kamenského
- dráma Ženský zákon — komediálne ladený obraz dedinských pomerov
Ďalší autori a kontext
Svetozár Hurban Vajanský (1847 — 1916)
- najstarší syn J. M. Hurbana; redaktor Národných novín a Slovenských pohľadov
- verí v záchrannú úlohu zemianstva a v slovanskú vzájomnosť (orientácia na cárske Rusko)
- romány Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín; básnické zbierky Tatry a more, Spod jarma
Hlasisti (časopis Hlas, 1898)
- generácia mladých slovenských intelektuálov okolo časopisu Hlas (V. Šrobár, P. Blaho, M. R. Štefánik a ďalší)
- kritizujú pasivitu Národnej strany, presadzujú česko-slovenskú spoluprácu, drobnú prácu, vzdelávanie ľudu, hospodárske družstevníctvo
- nadviazali na nich Prúdy (od r. 1909)
Janko Jesenský, Ladislav Nádaši-Jégé
- Janko Jesenský — poézia (Verše) a próza (Malomestské rozprávky); satirický pohľad na meštiactvo
- Ladislav Nádaši-Jégé — historická próza (Wieniawského legenda, Adam Šangala)
Jozef Cíger Hronský
- nadväzuje na realistickú prózu, prekračuje ju smerom k lyrizovanej próze a expresionizmu
- romány Jozef Mak, Chlieb, Pisár Gráč; rozprávky pre deti (Smelý Zajko)
Opisný × kritický realizmus
- Opisný realizmus (1. vlna)
- verí v národno-záchrannú funkciu literatúry, hľadá vedúcu vrstvu národa, idealizuje ľud, dôraz na charakteristiku prostredia a postáv.
- Kritický realizmus (2. vlna)
- kritický, nesentimentálny pohľad na dedinu i meštiactvo; psychológia postáv, sociálne témy, satira a karikatúra; vnútorný monológ.