Slovenský romantizmus I.

Pravopis — úvodné cvičenie

Overte si, ktorý tvar je správny:

Štúrovci – štúrovci

Štúrov – štúrov

Štúrovský – štúrovský

Spoločenský a historický kontext

Zdroj info: učebnica Literatúra 2, str. 28 – 30

• územie Slovenska v rámci Habsburskej monarchie bolo súčasťou Uhorska, monarchia mala početné zloženie
• Pešť sa snažila vydobyť si nezávislejšiu pozíciu od , formuje sa maďarské národné hnutie (na čele Lajoš ), maďarský národ si v Uhorsku nárokuje na dominantné postavenie, „uhorský“ chápe ako , nerešpektuje pestré etnické zloženie Uhorska (str. 29 / Viete, že… — prečítať)
• Slováci sa ocitli uprostred politiky Viedne a Pešti, prežívajú dvojaký útlak: maďarský a rakúsky

Činnosť slovenských romantikov — tretia generácia SNO

• v kultúrno-politickom živote Slovákov zohrali významnú úlohu:
  • evanjelická cirkev (evanjelické lýceá: Bratislava, Kežmarok, Levoča)
  • katolícka cirkev (teologická škola v Trnave)
  • rôzne spolky: Spoločnosť českoslovanská, Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, tajný spolok Vzájomnosť
• v 30. rokoch 19. storočia sa na evanjelickom lýceu v Bratislave formuje nový prúd slovenského národného hnutia (3. fáza SNO) — hnutie
• 1836 — výlet na — prijali slovanské mená — návrat k Veľkej Morave (Štúr — Velislav, Hurban — Miloslav)

• 1837 — centrom aktivít sa stala Katedra reči a literatúry česko-slovanskej — zástupcom profesora Juraja , vedúceho katedry, sa stal Ľ. Štúr
• 1843 — odvolanie Štúra pre vlasteneckú činnosť — odchod jeho prívržencov do , vznik básne/hymny Nad Tatrou sa blýska — autor Janko
• snaha zjednotiť katolíkov a evanjelikov spoločným kodifikovaným jazykom
• r. — fara v (Hurbanova) — dohoda Štúra, Hurbana, Hodžu o uzákonení spisovného jazyka, súhlas J. (fara na Dobrej Vode, stará generácia bernolákovcov)
• názor Jána Kollára na kodifikáciu:
• fonetický pravopis, stredoslovenské (martinské) nárečie
• prvá kniha v Štúrovej slovenčine — 2. ročník almanachu Nitra (1844)
• — celonárodný spolok, podpora kodifikovanej SJ
• politické a spoločenské aktivity štúrovcov:
  • politické vystúpenia proti diskriminačným tlakom maďarskej politiky

Slovenský prestolný prosbopis (1842, prestol = vláda)
Žiadosti slovenského národa (1848)
články v Slovenských národných novinách
vystúpenia na uhorskom sneme

Politické dokumenty štúrovskej generácie

• organizovanie dobrovoľníckych výprav na podporu Viedne proti maďarskej revolúcii — revolučné roky 1848 – 1849
• založenie (Viedeň — Myjava)
• zakladanie spolkov miernosti — prednášky o škodlivosti
• nacvičovanie ochotníckych divadelných predstavení
• zakladanie „nedeľných" škôl pre
• názory: odmietanie feudalizmu — , absolutizmu, privilégií šľachty, maďarizácie, požiadavky na národnú suverenitu, ústavnosť, používanie jazykov a národných , zakladanie národných škôl…
• vedúcou osobnosťou mladej generácie slovenských romantikov bol Ľudovít Štúr, jeho menom sa označuje celá generácia: štúrovci (str. 30 / Viete, že…)
• revolúcia 1848 – 1849 priniesla definitívny obrat od feudalizmu ku kapitalizmu
• slovenské požiadavky splnené neboli — sklamanie z revolúcie sa odrazilo aj v literatúre

Znaky slovenskej romantickej literatúry

• doba vzniku a trvania nie je rovnaká vo všetkých krajinách
• odlišnosti od svetovej literatúry:

• za európskym lit. vývinom
• zdôraznená spoločenská a funkčnosť lit.
• slovenský romantický hrdina — často (svet: výrazný individualista), výnimočný, nestráca kontakt so širším ľudovým kolektívom (Mor ho!, Smrť Jánošíkova), kolektív má často podobu národa — národ nemožno celý — nádej do budúcnosti — historický optimizmus, pôvod hrdinu je vždy , má výrazné národné cítenie
• výrazný demokratizmus, humanizmus — v západnej lit. spoločnosť mohla využiť aj iné prostriedky na boj za národnú slobodu (nielen literatúru), humanizmus — zdôrazňovanie ľudskosti nadväzuje na klasicizmus: J. Kollár — Slávy dcera: „A vždy, zvoláš-li Slovan, nech sa ti ozve človek…"
• vzťah k ÚĽS — slabá buržoázia potrebovala podporu ľudových vrstiev, ľud bol zaostalý, neuvedomelý, potreba pozdvihnúť ho aj pomocou umelej lit., klasicistická lit. bola ľudu vzdialená, preto sa romantici snažili literatúru priblížiť širokým vrstvám aj tým, že vnášali prvky ÚĽS do umelej lit., romantizmus odvrhol časomernú prozódiu, uplatnil prozódiu sylabickú, odvodenú od ľudovej piesne
• spisovného jazyka — r. 1843

Sylabická (slabičná) prozódia — veršový systém

Na vytváraní rytmu sa zúčastňujú tieto rytmické prvky:

1. rovnaký počet vo veršoch — rovnoslabičnosť = izosylabizmus
2. intonačná , ktorá rozdeľuje verš na dve časti
3. spájanie veršov do
4. rým
5. rytmicko-syntaktický (verš = veta)

Príklad: J. — Smrť Jánošíkova

„Horí ohník, horí na Kráľovej holi.  12a
Ktože ho nakládol? Dvanásti sokoli.  12a
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,  12b
akých ľudské oči viacej nevideli.  12b
Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,  12c
ako by ich bola mala jedna mater."  12c

Ján Botto — Smrť Jánošíkova

Od zásad sylabickej prozódie odbočil A. :

„Ja sladké túžby, túžby po kráse  10a
spievam peknotou nadšený,  8b
a v tomto duše mojej ohlase  10a
svet môj je celý zavrený."  8b

Andrej Sládkovič — Marína (10/8 striedavý verš)

Predstavitelia

Hymnická pieseň — Janko Matúška

Učebnica Literatúra 2: str. 36

Hymnická pieseň

Nad Tatrou sa blýska

Ľudovít Štúr (1815 — 1856)

Zdroj info: učebnica Literatúra 2, str. 31 — prečítať

— vedúca osobnosť národného obrodenia v polovici 19. storočia.

1. Súkromný život

2. Verejný život

Pedagóg

Profesor na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej v Bratislave (zástupca J. Palkoviča, neskôr samostatne).

Jazykovedec a kodifikátor

• 1843 — fara Hlboké, kodifikácia spis. slovenčiny
• 2 jazykovedné diela:
  • Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí — dokazoval, že za národ možno považovať iba celok, ktorý má vlastnú materiálnu, duchovnú a jazykovú samostatnosť
  • — gramatika

Novinár

• Slovenské národné noviny + literárna príloha
• prvé slovenské politické noviny — hospodárske a národné otázky
• žiadal v nich zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, rozvoj nár. školstva, rozvoj obchodu a priemyslu, príčinu biedy Slovákov videl vo feudálnom zriadení

Politik

• poslanec za mesto na uhorskom sneme

• na podnet Štúra, Hurbana, Hodžu sa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného života a spísali Žiadosti slovenského národa:

autonómia Slovenska v rámci Uhorska
uplatnenie SJ v úradoch a v školách
zrušenie poddanstva

Žiadosti slovenského národa — Liptovský Mikuláš, 10. máj 1848

• uhorská vláda na nich vydala zatykač, utiekli do Čiech, kde sa konal Slovanský zjazd v Prahe
• riešilo sa tu postavenie Slovanov v Habsburskej monarchii
• 1848 — SNR — organizovala dobrovoľnícke výpravy proti uhorskej vláde

Básnik

• jeho tvorba nie je rozsiahla
• ako študent napísal Dumky večerní (báseň Rozžehnání) — v češtine, romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou, láskou a národom
• Spevy a piesne — 1849 — porevolučné roky, intímna lyrika (rodný kraj, strata blízkych a ideálov mladosti)

Teoretik a filozof

Spisy:

• Slovanstvo a svet budúcnosti — vyjadril v ňom smútok a sklamanie z revolúcie, kritiku Viedne, domnieval sa, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko, nebol realistický pri pohľade na Rusko (nevšímal si vzťahy Poľska s Ruskom, absolutizmus, cárizmus)
• O národních písních a pověstech plemen slovanských — Slováci vyniknú v budúcnosti svojou národnou poéziou, ktorej prameňom je ÚĽS

Str. 31 — Viete, že… — zapísať.

Andrej Braxatoris Sládkovič

(Krupina — Radvaň)

Učebnica Literatúra II., str. 39 — doplniť

• jeho vrcholné diela vznikli v Rybároch, kde pôsobil ako vychovávateľ
• Antónia — manželka, aj jej písal intímne básne
• pôsobil ako farár — Hrochoť, Radvaň

Marína

Inšpirácia

• láska k Márii — zoznámil sa s ňou počas štúdií, keď dával hodiny v bohatých meštianskych rodinách ako učiteľ — mal 19 rokov
• na nátlak rodičov počas jeho štúdií v Halle sa vydala za bohatého a on sa z tejto bolesti vykúpil poéziou

Reakcia štúrovcov

• Sládkovič poslal Marínu do spolku , kde ju odmietli vydať (príliš dielo)

Vydanie

• 1846 v Pešti
• lyricko-reflexívna skladba
• patrí k najvydávanejším dielam v slov. literatúre — cca 30-krát vydaná
• ľúbostná báseň na svete

Kompozícia

• Venovanie + samostatných strof (10-veršové)
• každá strofa je uzavretá myšlienka — dá sa samostatne analyzovať

Obsah

• v skladbe sa prihovoril Maríne, vyznal jej , presvedčil ju o svojej , poďakoval za , ktoré v ňom vyvolala
• báseň je oslavou , lásky
• má intímno- charakter
• po Kollárovom odhodlaní rovnomerne lásku k a lásku k ,

„Miluješ-li vlast svou více, či-li Mínu?"

Mlčím, váhám: rázem rukou v ňadra sáhnu,
serdce vyrvu, na dve rozlomím:
„Na", řknu, „jednu vlasti půlku, druhou Míně."

autor:

postoj k láske:

„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!"

autor:

postoj k láske:

Marína — práca s textom

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!

Andrej Sládkovič — Marína (úvodná strofa)

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť —
nemožno mi ťa neľúbiť!

Andrej Sládkovič — Marína (vyznanie lásky)

Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!
v tebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje veľkých ľúbostí! —
Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva:
tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys' pekná, krajina moja,
ako mladistvosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína!

Chcel bych vás objať, kraje rodiny!
náručie úzke, šíry cit:
Jak mi je sladko v ňadrách Maríny
objatie vaše pocítiť!
Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,
z objemu v objem naveky padať,
troch nebies slasti prijímať!
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!

Andrej Sládkovič — Marína (syntéza vlasti a lásky)

Oj, ty mátoha! Hadisko škúli
v blízkosti šumnej Maríny,
hlavu si k chvostu pokojne túli,
má miesto očí rubíny;
koža sa na ňom jasne ligoce.
Kto to už teraz snadno rozsúdi,
Či osoh nosí, či škodu? —
Svety závistné medzi nás stali,
roztrhli blahé objemy:
Čože mohutné časy získali,
rozlúčiac nebo od zemi?
Duch devy plače, horko narieka
nad ľúbosti svätej skazou,
že kvet jej s poľným kvietím uteká,
krahne ostrím divých mrazov;
ľúbosť devina je cit bez hlasu,
vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času,
vyznať musí, čo neverí;
poslušnú dušu úbohej dcéry
s chlapcom cudzím, ba odporným zverí
studený prsteň materi. —

Andrej Sládkovič — Marína (rozchod)

Každý deň nové slnce vychodí
a z mŕtvych vstáva príroda;
bolestí duch, keď veľkosť sa rodí;
z otroctva kvitne sloboda:
Zúfal by život v večnej jednote,
premeny plodia sladkosť v živote,
umrieť chce, čo sa zostará,
sladký zisk nosí aj horká strata:
tak smrť životom len slávne vráta
do nesmrtnosti otvára.

Andrej Sládkovič — Marína (filozofická reflexia)

Zo zabudnutia zahmlených svetov
drahá sa deva vrátila,
a z ďalších žitia jeho predmetov
šuhaja Víla vzbúrila:
Ach, ale Víla nádeju nedá
ľúbosti, ktorej raz sudba bledá
ukrutne hrdlo zakrúti;
cíti to junák, deva to sníva,
a z úst oboch sa žiaľne ozýva
skrahlej lásky spev labutí. —

Poď so mnou, milý! a v šepot citov,
ktorým deň nový, deň večný svitol,
zmení sa šum tento rieky!
Poď so mnou, milý! len teba čaká
krás týchto mojich tisícoraká —
mne bez teba pustá sláva. —

Andrej Sládkovič — Marína (Víla volá k brehu Hrona)

Zbohom, Siréna! Zbohom, dievčina
sipiacich tých milých mi vĺn!
Šuhaju! tebou vládne otčina,
sľub a zákon verne vyplň! —
Vo svet neznámy s neznámou Vílou,
bárs sladkohlasou, bárs lícomilou,
v hrtan pustiť sa chladných vôd? —
Je Hron môj obraz môjho národa,
ale obraz ten predsa len voda,
a duch je slovenský národ! —

A ľúbosť? — ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva;
„Víla, ty zostaň tam v svojom nebi —
mňa ešte zemské viažu potreby —
a vlasť moja je na zemi!"

Andrej Sládkovič — Marína (rozhodnutie pre vlasť)

Zmyslom života Braxatorisa je láska, chápe ju širšie ako milostný cit:

„Boh náš je láska, a láska jeho v kráse svetu sa zjavila."

Láska na zemi nebo stvorila
a nás naveky zväzkom spojila,
ktorý sa nedá rozlúčiť:
Vytrhnúť srdce môž' osud divý,
blesk očí zhasí hrob závistlivý:
ľúbosť nemožno umučiť!

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

Andrej Sládkovič — Marína (záver: nesmrteľnosť lásky)

Detvan

„Národ bez historickej minulosti nemá nárok na svoju budúcnosť."

Lajoš Košút

• literatúra mala národno-obranný charakter: Nehaňte ľud môj, Detvan…
• Detvan vzniká hneď po napísaní Maríny, autor sa liečil zo sklamania v láske
• Marína — smutná, nenaplnená láska; Detvan — šťastná, verná láska
• reakcia na neprestávajúce maďarské útoky → pozdvihnúť (vlastnosti národa zobrazil cez ideál Martina a Eleny, krásu Slovenska, kultúru, ľudové zvyky)
• lyricko-epická skladba — 5 spevov:
• používa 10-veršové strofy — 250 strof
• národná a sociálna problematika
• čas: vláda
• prostredie: , Poľana a okolie
• každý spev zobrazuje , nevšedný deň — dvíhanie národného sebavedomia

Detvan — spevy

Martin

• oslava podpolianskej
• úvaha o podobe dedinského
• matka je zdrojom budúcich vlastností dieťaťa:
  • matka — = drsnosť
  • matka — = jemnosť
• Martin je netypický romantický hrdina — bez rozorvanosti, vyrovnaný, urastený, silný mládenec, spätý s prírodou, má zmysel pre spravodlivosť — zabije sokola poľujúceho na zajaca
• nedeľa — na lúke tancujú dievčatá, najkrajšia je Elena — „To vieš, Elena moja, že ťa nedám za zámky celého kraja."

Družina

• Martin je na v nedeľu večer — autor tu vykreslí umenie jednoduchého ľudu — tanec, spev, rezbárstvo (črpáky)
• tu sa Martin dozvedá, že sokol, ktorého zabil, patril
• keďže je čestný, rozhodne sa priznať
• cestou na zámok stretne zbojníkov, ktorí zajali jeho milú Elenu, oslobodí ju a zabije zbojníka, čím zbaví celé údolie strachu:

„Znalo zbojníka celé okolia
a jeho rany dosial nás bolia…
Mozole naše, naše krupaje
hltal a sal divý ten drak."

Andrej Sládkovič — Detvan (Družina)

• tu sú myšlienky národnej hrdosti (šikovnosť prostého ľudu, viera v budúcnosť)
• kritizuje obdivovanie vzorov

Slatinský jarmok

• najepickejší spev
• Martin ide na jarmok, kde sa stretne s kráľom. Prizná sa, že zabil jeho sokola, ale nie bez príčiny. Kráľ Matiáš obdivuje jeho smelosť + smrť zbojníka — daruje mu kantár a koňa.
• kráľ je — prispôsobený potrebe Sládkoviča

Vohľady

• patria Elene
• sobota večer
• zobrazuje lásku Martina a Eleny, zostáva mu aj napriek zvádzaniu vojakom:

„Nezná nádhery dráždivú slávu,
ani poklon z rodu výšavu,
tak on poklad je jej celý."

Andrej Sládkovič — Detvan (Vohľady)

• Elena — vzťah k ľudovým piesňam, verná, pekná, ľudový pôvod

Lapačka

• výnimočná situácia — odvádzajú mládencov do , aj Martina, ale len ak si môže ponechať všetko, čo tvorí jeho národný obraz — valašku, vrkoče, kroj, fujaru, opasok a Elenu
• sľubuje, že bude verný kráľovi, národu a tradíciám

• cieľ autora — oslava slovenského ľudu, jeho krásy a morálnej čistoty
• hovorí v mene národa (ľud náš, Martinko náš)
• znaky romantizmu:
  • idealizácia postáv
  • vzťah k ÚĽS
  • dej v minulosti

Marína × Detvan — porovnanie