Slovenský romantizmus II.
Samo Chalupka
Učebnica Literatúra 2, str. 61 — doplňte informácie
- najstarší štúrovec, najľudovejší
- mladší brat dramatika — autora diela
- štúdium — Kežmarok, Bratislava — člen Spoločnosti česko-slovanskej (zakladateľ)
- vyštudoval , pôsobil ako evanjelický kňaz na fare v
- v r. 1831 šiel do Poľska ako dobrovoľník v povstaní proti cárskemu — podporil Poliakov v boji za slobodu
Tvorba
Básne s jánošíkovskou tematikou:
- Likavský väzeň
- Junák
- Kráľohoľská
Básne s protitureckou tematikou:
- Turčín Poničan
- Boj pri Jelšave
- Branko
Turčín Poničan
Zlatý fond: Turčín Poničan — celý text básne
Prečítajte si text básne a na vynechané miesta doplňte pokračovanie veršov (celú strofu) z textu.
Vyhľadajte, v ktorom roku Turci reálne vtrhli na Poniky pri Banskej Bystrici.
- najznámejší text s protitureckou tematikou
- podal drámu ženy, ktorá sa dostala do tureckého otroctva a v otrokárovi spoznáva svojho vlastného syna
- ženu po rabovaní Poník odvlečú do ďalekej zeme; Turčín sa rozhodne, že žena bude opatrovať jeho syna
„A ja vediem otrokyňu,
Samo Chalupka — Turčín Poničan (Turčín o svojej koristi)
ej, sám neviem, čiu —
bude moje malé dieťa
kolembať ňou ňou."
Pri spievaní uspávanky Turčín spoznáva svoju matku, ktorej ho Turci zobrali, keď mal 3 roky:
„Dopočul to mladý Turek,
Samo Chalupka — Turčín Poničan (Spoznanie matky)
čo na koni sedel:
,Tú istú mi pieseň, mati,
i moja spievala!'"
Padne pred ňou na kolená, prosí ju o odpustenie:
„Odpusť, mati, odpusť synu —
Samo Chalupka — Turčín Poničan (Prosba o odpustenie)
odpusti mi vinu!
Nebudeš už otrokovať,
budeš paňou v dome."
Matka synovi odpúšťa, no túži sa vrátiť domov:
„Ta do , na tie krásne ."
Samo Chalupka — Turčín Poničan (Túžba po domove)
- Chalupka povýšil lásku k domovu nad lásku materinskú
Mor ho! (povinné dielo)
Učebnica Literatúra 2, str. 62 — prečítať a doplniť informácie. Sprievodca dielami A, str. 242 — prečítať a doplniť informácie.
- Žáner
- báseň — rozsiahla skladba
- Námet
- Obdobie Rímskej ríše, o ktorom písal (v diele Dejiny slovanskej reči a literatúry); rímsky cisár Constantin napadol kmeň , ktorý Chalupka stotožnil so Slovákmi — nešlo mu o pravdivé zobrazenie histórie
- Rok vydania
- historické udalosti prispôsobil svojmu zámeru, aby zvyšoval sebavedomie
- pomocou historickej udalosti chcel poukázať na súbor požiadaviek, ktoré boli aktuálne v jeho dobe
Historický kontext (dejepis, 2. ročník)
- 1861 — Memorandum slovenského národa
- Slováci požadujú:
- vytvorenie slovenského Okolia
- vytvorenie kultúrneho stánku Slovákov (Matica slovenská — 1863)
- uhorský snem bol rozpustený a Slováci šli do Viedne — analógia v skladbe je príchod poslov k cisárovi
„Krásna zem — jej končiny valný Dunaj vlaží,
Samo Chalupka — Mor ho! (vymedzenie slovenského Okolia, hraníc)
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží…"
„Slovenský rod ich poslal zo slávneho snemu…"
Samo Chalupka — Mor ho! (analógia — Memorandový snem v Martine)
Dej
Na slovenské územie prichádza . Družina Slovákov prichádza k cisárovi, víta ho prastarým slovanským zvykom — — a žiada záruky mieru. Varuje cisára, že ak ich napadne, . Cenia si viac ako . Cisár vzplanie hnevom, odmieta akúkoľvek dohodu. Družina na cisárove slová vytiahne meče, vrhne sa na rímsku stráž s výkrikom „!". Strhne sa , v ktorom síce slovenská družina , ale spôsobí aj Rimanom veľké straty. Slováci volia radšej smrť ako otroctvo. Cisár sa tešiť zo svojho víťazstva.
- Záver
- Cisár zvíťazil nad slabším a nevinným súperom, víťazstvo mu nepatrí (česť)
- Miesto
- — symbol Slovenska
- Hlavná myšlienka
- Dielo odsudzuje a malých národov, oslavuje , medzi ľuďmi a lásku k svojmu
Pokrik Mor ho! zaznieva na niekoľkých miestach textu — dramatizuje ho.
„Hoj, mor ho! — detvo môjho rodu,
Samo Chalupka — Mor ho! (záverečné štyri verše)
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom."
Pre zaujímavosť
Zvolanie Mor ho! používali aj partizáni počas SNP v roku 1944/1945; úryvkom z básne začínal svoje vysielanie Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici počas SNP.
Romantické znaky diela Mor ho!
Učebnica Literatúra 2, str. 62 — zapísať, doplniť z tabuľky ďalšie body.
- sylabický veršový systém
- kolektívny hrdina
Prečítajte si ukážku 12 v učebnici (str. 62 — 64) alebo v knihe Sprievodca dielami A (str. 243 — 246) a k vlastnostiam postáv doplňte písomne citáty z textu — vyberte vhodné verše.
Charakteristika hrdinov
Slovenská družina:
- hrdosť, smelosť
- pohostinnosť
- mierumilovnosť
- odvaha
- úcta k slobode, rovnosti medzi ľuďmi
Rímsky cár / cisár:
- pýcha
- násilie
- nadradenosť
- zahanbenie v závere
Učebnica str. 64/5 — písomne. PZ 2, str. 36 — 37 — písomne (práca s textom).
Ján Botto
Učebnica Literatúra 2, str. 51 — 56.
- najmladší z generácie štúrovcov, povolaním zememerač
Balada — žáner
- Balada ľudová
- Balada romantická (umelá)
Zistite, ako súvisí život spisovateľa s Banskou Bystricou.
Permon revue — Ján Botto a Banská Bystrica
- Tvorba — balady
- ,
- Básnická skladba
- Smrť
Žltá ľalia
Učebnica Literatúra 2, str. 56 — Žltá ľalia.
Žltá ľalia — nahovorený text + v učebnici sledovať komiks.
Pomocou jednotlivých kresieb prerozprávajte dej balady. Nájdite v texte 4 znaky balady:
- umelá balada s ponáškou na ľudové balady (za spáchaný má nasledovať )
- rozprávač —
- balada o porušení manželskej prísahy , za porušenie — trest
- dej: hoci manželka sľúbila lásku až za hrob, po smrti sa vydá a za nedodržanie sľubu je potrestaná. Mŕtvy Adam si o polnoci príde po svoju nevernú ženu Evu a ona mu umiera v náručí. Na mieste jej hrobu vyrástla .
Symbolika farieb
- žltá
- biela ľalia
- žltá ľalia
Margita a Besná
PZ 2, str. 30. Sprievodca dielami A, str. 256 — 259 — dej.
- balada
- viaže sa na dve v Strečnianskej doline, medzi ktorými preteká
- vznikla na základe povesti o dvoch skalách pri Váhu pod hradom , kde sa Váh prudko stáča a kde mnoho pltníkov prišlo o život
Kompozícia
Prológ (obraz pltí a pltníkov) + Jadro (príbeh o Margite) + Epilóg (ukončenie rozprávania faktora — Váh si berie svoje obete pravidelne).
- pltníci si rozprávajú príbeh o Margite a jej
Vysvetlenie slov
- pastorkyňa
- faktor
- skaly sú opradené povesťou o vdove, ktorá bývala so svojou nevlastnou dcérou Margitou a sotila ju zo do Váhu
- pod ťarchou sa pomätie a neskôr sama
Smrť Jánošíkova (povinné dielo)
Sprievodca dielami A, str. 247 — 255 — prečítať si rozbor povinného diela.
- Žáner
- lyricko-epická skladba
- Kompozícia
- lyrický + spevov (každý spev je uzavretou myšlienkou)
- Rok vydania
- Veršový systém
- veršový systém
Symboly romantizmu v skladbe
- horiaca vatra
- symbol
- sokol
- symbol bojovníka za práva
- Jánošík
- symbol boja za práva ľudu proti
- Hrdina individuálny
- Hrdina kolektívny
- Konflikt
- (najvyššia hodnota pre človeka) × ,
Zjednocujúcim kompozičným prostriedkom v jednotlivých spevoch je princíp kontrastu.
Učebnica Literatúra 2, str. 52 — tabuľka — vypíšte 3 príklady kontrastu.
Aké fázy zo života Jánošíka autor zobrazil?
, ,
Z čoho pramení smútok v skladbe?
Smútok v skladbe súvisí s situáciou — po revolúcii v roku 1848/1849 zavládlo štúrovskej generácie, nenaplnenie očakávaní, nenaplnenie žiadostí, sklamanie z Viedne, ktorá nesplnila žiadne sľuby.
Smrť Jánošíkova — dejová línia
1. spev
- básnik predstavuje Jánošíka a jeho družinu (12 sokolov), ktorí hrdo hovoria o sebe
„My sme u nás doma, my sme tuná páni."
Ján Botto — Smrť Jánošíkova, 1. spev
- prichádza správa o lapení Jánošíka, objavujú sa pocity (dohára vatra, ktorá symbolizuje ; vatra žiariaca — vatra zhasínajúca), družina si uvedomuje svoj koniec, žiali nad Jánošíkovým zlapaním
„Boli časy, boli, ale sa minuli,
Ján Botto — Smrť Jánošíkova, 1. spev
po maličkej chvíli minieme sa i my."
2. spev
- obraz zlapania Jánošíka
- vychádza z legendy o Jánošíkovi (nepremohla ho sila, ale zrada) — pandúri mu preťali zázračný
3. spev
- zobrazuje opisom Čierne mesto = tyrana, ktorý Jánošíka väzní
- za Jánošíkom prichádza v podobe milej „duša ľudu" a lúči sa s ním baladou
4. spev
- najpochmúrnejší
- noc vo väzení; Jánošík neupadá do pasivity a zúfalstva, ale sníva „mladosti krásny sen"
5. spev
- patrí k najkrajším textom o slobode
- zbíjanie ospravedlňuje tým, že nemohol zniesť útlak poddaných
- básnik verí, že príde niekto, kto oslobodí slovenský národ
6. spev
- Jánošík stojí na popravisku, kňaz ho vyzýva, aby sa pred smrťou pomodlil; namiesto modlenia za seba sa modlí za
„…ľud nešťastný, za to chorô dieťa,
Ján Botto — Smrť Jánošíkova, 6. spev
že by ono ožilo, abo šlo do sveta."
- tragika nie je v Jánošíkovej poprave, ale v slovenského národa
7. spev
- poprava Jánošíka
- rozlúčka so slovenským krajom + spomienka na hrdý boj proti krivde
8. spev
- alegorický spev, Jánošík po smrti
- Slovensko je zobrazené ako krajina (Báj na Dunaji), v ktorej si ľud rozpráva povesti o Jánošíkovi; ten sa stáva symbolom slobody a boja proti nespravodlivosti, jeho odkaz ožíva v ústnej ľudovej slovesnosti
9. spev
- zjavenie: Jánošíkova svadba s kráľovnou víl
- je dôkazom nesmrteľnosti Jánošíka a dôkazom toho, že jeho odkaz ožil v ľude
Znaky romantizmu v diele
- vplyv
- ľudový hrdina s ľudovým cítením
- kolektivizmus (družina + Jánošík)
- historický
- sylabická prozódia (priblíženie k ľudovej piesni)
PZ 2, str. 28 — 29 — písomne. Učebnica Literatúra 2, str. 53 — prečítať ukážku 13 a odpovedať na otázky 1 — 5.
Janko Kráľ
- najrevolučnejší štúrovec
- štúdiá: Kežmarok, Bratislava, Levoča
- ako reakcia na zosadenie Štúra z funkcie zástupcu profesora Palkoviča píše báseň Duma bratislavská
- spolu s Jankom Rotaridesom burcoval ľud v oblasti Hontu a za to boli väznení
- 1849 v Liptovskom Mikuláši organizoval dobrovoľnícke oddiely
Život: doplňte zaujímavé informácie z textu Viete, že… — str. 35 (učebnica).
Janko Kráľ — čitateľský denník (vypočuť).
Tvorba
- Lyrické piesne — spoločenská lyrika: ,
- Balady: Kvet, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo a divný Janko
Spoločenská lyrika reaguje na prežívané udalosti, na útoky proti slobode, národu, vyjadruje smútok i nepokoj.
Jarná pieseň
- výzva pre Slovákov, aby bojovali za národnú slobodu
- nástojčivý obsah — pomenovanie básní: agitky (agitácia = politické presviedčanie, získavanie)
Učebnica Literatúra 2, str. 35 — prečítať báseň a odpovedať na otázky 1, 2, 3, 7.
Kvet (balada)
- balada o mladej dievčine, ktorú nešťastne rodičia vydali za muža; dievča je nešťastné, chradne a volí si
- sociálna balada — príčinou tragickosti sú sociálne problémy (vojna, bieda, útlak, sociálna nerovnosť v spoločnosti…)
PZ 2, str. 33/úlohy 24 — 30 — písomne.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (povinné dielo)
Učebnica Literatúra 2, str. 57 — 60 — prečítať. Sprievodca dielami A, str. 230 — 238 — prečítať.
- inšpirácia — ľudová
- prostredníctvom balady reagoval na spoločenskú situáciu, postavenie štúrovcov a svoje vlastné
- použil — autor je prítomný v texte (J. Kráľ = Divný Janko)
Učebnica Literatúra 2, str. 59 — ukážka 17 + úloha 1.
Charakteristika hlavného hrdinu — kontrast
Skladba je vybudovaná na kontraste — idylická , pastierik s ovečkami (vplyv J. Hollého — Selanky)
×
človek plný , nikoho nemá rád, nikoho si neváži; ľudia ho a on sa im chce .
Kompozícia — má 3 časti
1. časť — časť, lyrický charakter
- podáva obraz svojho vnútra nenachádzajúceho nikde pokoj
- v prvých 14 veršoch podáva sebacharakteristiku (1. os. sg.) — hrdinom je sám autor — je nepokojný, blúdiaci, rozorvaný
- úľavu nachádza v myšlienkach na , , ,
- prírodné obrazy sú idylické × hrdinova rozorvanosť
- pozitívny vzťah pomocou deminutív
- miesto príbehu — okolie Váhu
- rodina × Janko — typický romantický hrdina:
- harmonická × divný, samotár, tulák
- pokojná × nie veselý
- riešia problémy × smelý
- dokážu sa za syna obetovať × ukrutný
- divý — nepochopenie ho ženie do prírody, samotárstva
2. časť — príbeh s vloženou povesťou
- Janko sa vyberie z domu do temnej noci, túla sa popri Váhu
- sviatočný deň — kresťanský sviatok (Vzkriesenie) — ľudia idú do kostola, ale Janko nejde. Všimne si čudné správanie zvierat, spomenie si na baladu o zakliatej panne vo Váhu. Vraj práve na Vstúpenie vychádza z Váhu von a čaká na šuhaja, ktorý ju vyslobodí tým, že do Váhu so šatami prezlečenými naopak. Keď ju vyslobodí, splní každé jeho . Keď odbije polnoc, Janko skočí do rozbúrenej vody — túžba po veľkom čine (). Janko nedôsledne splnil úlohu, zabudol si prevrátiť múď (vrecko na ) — zomiera.
- zakliata panna symbolizuje Slovensko a slovenský národ, ktorý akoby spal, je pasívny a nemôže sa prejavovať pod nátlakom
3. časť — správa
- pastierik prináša správy o smrti divného Janka do dediny
- osud Janka = osud slovenského národa, osud štúrovskej generácie (nenaplnené požiadavky počas revolúcie 1848/1849)
- túžil po veľkom čine a za svoje sny hynie
PZ 2, str. 31 — 32 — písomne (práca s textom).