Stredoveká literatúra (svet)
Spoločenské pomery
Učebnica Literatúra 1, str. 58 — 60 — prosím prečítať text v učebnici.
- feudalizmus — dominantné postavenie panovníka
- feudum — ; panovník je vlastníkom všetkej pôdy a prerozdeľuje ju vazalom =
Feudálna pyramída
- pôda = feudum
- panovník
- vazal = šľachtic / cirkev / mesto
- poddaní — odvádzajú rentu
Renta:
- rozdelenie spoločnosti (panovník, šľachta, duchovenstvo, poddaní); ku koncu stredoveku sa formuje nová sociálna vrstva —
- silná pozícia (v roku 313 — Milánsky edikt, zrovnoprávnenie kresťanstva, štátne náboženstvo v Rímskej ríši)
- feudalizmus a cirkev — vplyv na myslenie, názory a na umenie
- život v stredoveku ovplyvnený myšlienkami: „Ora et labora!“ — Modli sa a pracuj!
„Memento mori!“ — Pamätaj na smrť!
stredoveké životné motto
- polovica 15. storočia — J. Gutenberg (vynález kníhtlače) — knihy sa stávajú lacnejšími a dostupnejšími
Znaky stredovekej literatúry
- teória o nemenlivosti sveta — ustálené umelecké postupy a umelecké prostriedky
- inšpiračným zdrojom bola a neskôr antika
- a parafrázovanie — napodobňovanie obsahu a formy Biblie
- topika — stereotypné citáty, myšlienky
- náboženská transcendentálnosť — , orientácia na nadpozemskosť, posmrtný život
- — diela bez autorov a názvov
- typizovanie hrdinu — ustálené vlastnosti postavy (napr. postava svätca — asketický život)
- dôraz na , menej na
- básnický jazykový štýl — rétorický, patetický (), ornamentálny ()
- kumulácia jazykových prostriedkov
- synkretizmus — literárnych druhov a žánrov (vznikali napr. veršované slovníky)
Vysvetlite pojmy
- idealizácia
- typizácia
- synkretizmus
- skriptóriá
- iluminácia
- inkunábuly
Rozdelenie literatúry
1. Náboženská literatúra
- cirkevné prostredie
- obsah bol bohoslužobný, výchovný a vzdelávací
- hrdina: (asketický život)
- žánre: legendy, modlitby, kázne, hagiografie ( svätých), exemplá (krátka epika)
2. Svetská feudálna literatúra
- prostredie
- hrdina: (cnosti: odvaha, smelosť, boj proti pohanom, ochrana slabých, vernosť kráľovi, žene, Bohu)
- žánre: hrdinský epos, rytiersky epos, romanca, dvorná lyrika, kroniky (kráľovské)
- trubadúri (Francúzsko) a minnesängri (Nemecko) — poézia sprevádzaná hudbou
3. Svetská mestská literatúra
- zobrazovala každodenný život
- prostredie
- funkcia: zábavná, kritická (kritizovala kňazov, šľachticov, spoločnosť)
- zachovali sa mestské knihy: Žilinská kniha
Literárne žánre typické pre stredovekú literatúru
- epos
- exemplum
- kronika
- legenda
- hymnus = chválospev
- modlitba
- vagantská poézia
- ľúbostné básne
Stručne k jednotlivým žánrom
- epos
- rozsiahla veršovaná epická skladba o hrdinských činoch (hrdinský, rytiersky)
- exemplum
- krátky poučný príbeh s mravným ponaučením; používal sa v kázňach
- kronika
- chronologický záznam historických udalostí (napr. kráľovské kroniky)
- legenda
- rozprávanie o živote, skutkoch a zázrakoch svätca
- hymnus
- oslavná, slávnostná pieseň (chválospev) — najmä náboženská
- vagantská poézia
- poézia potulných študentov a klerikov (vagantov) — svetská, žartovná, kritická, ľúbostná
Hrdinský / rytiersky epos
Učebnica Literatúra 1, str. 70 — prečítať prvé 2 odseky.
Francúzsky epos — Pieseň o
- v 8. storočí za vlády francúzskeho kráľa prebiehali križiacke výpravy proti pohanským Saracénom v Španielsku
- francúzsky rytier Roland so svojím vojskom po udatnom boji padol do pasce; kráľ Karol mu prišiel na pomoc neskoro, pretože Roland sa zdráhal privolať pomoc
- kráľ víťazí, ale domov si odnáša len mŕtve telá; zahynul aj Roland
- Karol Veľký, teda Francúzsko, obhajuje v tomto boji kresťanstvo
- štýl: rétorický
- Roland: nebojácny, vytrvalý, pokorný, veriaci, verný kráľovi —
Práca s textom
PZ Literatúra 1 — str. 55 — písomne.
Ruský epos — Slovo o pluku Igorovom
- vznik koncom 12. storočia (okolo r. 1185 — 1187), anonymný autor
- opisuje neúspešnú výpravu kniežaťa Igora Sviatoslaviča proti kočovným Polovcom
- výzva ku zjednoteniu rozdrobených ruských kniežatstiev proti spoločnému nepriateľovi — vlastenecký pátos
- spája epické rozprávanie s lyrickými vsuvkami (plač Jaroslavny — manželky Igora)
Nemecký epos — Pieseň o Nibelungoch
- vznik začiatkom 13. storočia, anonymný autor
- hrdina Siegfried — premôže draka, získa poklad Nibelungov, ožení sa s burgundskou princeznou Kriemhildou
- zákerne zavraždený Hagenom; Kriemhilda sa pomstí — krvavý zánik celého rodu Burgundov pri dvore hunského kráľa Atilu
- spája germánsku mytológiu s rytierskou kultúrou
Španielsky epos — Pieseň o Cidovi
- vznik okolo r. 1140 (zachovaný rukopis z r. 1207), anonymný autor
- hrdina Cid (Rodrigo Díaz de Vivar) — historická postava, vodca španielskej reconquisty proti Maurom
- nespravodlivo vyhnaný kráľom Alfonsom VI., službou si znovu získava česť, dobyje Valenciu
- na rozdiel od ostatných eposov je realistickejší — hrdina je menej idealizovaný, viac ľudský
Exemplum
Učebnica Literatúra 1, str. 68 — doplniť poznámky.
- krátky príbeh, ktorý mal nabádať ku cnostiam, k mravnosti, k úcte k zákonom i k nadriadeným
- využívalo sa ako = príklad počas — plnilo zábavnú funkciu, odľahčovalo náročný text (bežnému človeku sprístupňovalo jednoduchou formou rôzne abstraktné pojmy ako spravodlivosť, vernosť, poctivosť, vďačnosť, lakomstvo…)
- kompozícia exempla:
- Gesta Romanorum (Skutky Rimanov) — najznámejšia stredoveká zbierka exempel
Práca s textom
PZ Literatúra 1 — str. 45 — písomne.
Stredoveká literatúra — Taliansko (predrenesancia)
Dante Alighieri (1265 — 1321)
- florentský básnik, predstaviteľ vrcholného stredoveku — predchodca renesancie
- hlavné dielo: Božská komédia (La Divina Commedia) — alegorická veršovaná skladba
- 3 časti: Peklo (Inferno), Očistec (Purgatorio), Raj (Paradiso) — symbolika čísla 3 (Svätá Trojica)
- dielo má 100 spevov; básnika sprevádza pekelným podsvetím rímsky básnik Vergílius, rajom milovaná Beatrice
- napísané v tercínach v ľudovej taliančine (florentskom dialekte) — položil základ spisovnej taliančiny
Giovanni Boccaccio (1313 — 1375)
- taliansky humanista, prozaik
- hlavné dielo: Dekameron — zbierka 100 noviel
- rámcové rozprávanie: 10 mladých Florenťanov uteká pred morom (1348) na vidiek a počas 10 dní si rozpráva po jednom príbehu denne
- témy: láska, zmyselnosť, ľudská prefíkanosť, kritika cirkvi a šľachty — odklon od stredovekého asketizmu
Francesco Petrarca (1304 — 1374)
- taliansky humanista, lyrik, zakladateľ modernej európskej ľúbostnej poézie
- hlavné dielo: Sonety pre Lauru (Canzoniere) — zbierka 366 básní (sonetov, kancón) zasvätených milovanej Laure
- sonet ustálil ako 14-veršovú formu — tzv. petrarkistický sonet (2 kvartetá + 2 tercety)
- vzor pre ľúbostnú lyriku celej Európy na ďalšie storočia
Otázky na opakovanie
Po prečítaní učebnice — ústne odpovedať.
Otázky
- Vysvetlite pojem stredovek a jeho datovanie.
- Prečo sa stredovek označuje za „temné obdobie“?
- Pomenujte tri veľké kultúrne centrá stredoveku.
- Aké dve významné diela arabskej literatúry sú svetovo známe dodnes?
- Vysvetlite tvrdenie, že feudálny poriadok sveta bol nemenný.
- Pomenujte znaky stredovekej literatúry a jej delenie.
- Opíšte hrdinu stredovekej literatúry.
Stručné odpovede
- Stredovek — historické obdobie medzi antikou a novovekom, datovanie 5. — 15. storočie (od pádu Západorímskej ríše r. 476 po objavenie Ameriky r. 1492 / pád Konštantínopola 1453).
- Temné obdobie — pojem zaviedli renesanční humanisti; vnímali stredovek ako úpadok antickej vzdelanosti, dominanciu cirkevnej dogmy a obmedzenie slobodného myslenia. Pojem je dnes čiastočne prekonaný.
- Tri veľké kultúrne centrá — kresťanská Európa (kláštory, univerzity), Byzantská ríša (Konštantínopol), arabsko-islamský svet (Córdoba, Bagdad).
- Arabská literatúra — Tisíc a jedna noc (rámcová zbierka rozprávok) a Korán (svätá kniha islamu, zároveň literárne dielo).
- Nemenný feudálny poriadok — spoločnosť bola hierarchicky rozdelená (panovník, šľachta, duchovenstvo, poddaní); postavenie sa dedilo, mobilita medzi stavmi prakticky nemožná, riad sa chápal ako Bohom daný a večný.
- Znaky a delenie — pozri sekciu II a III tohto pracovného listu.
- Hrdina — typizovaný, idealizovaný; náboženská lit.: svätec, asketický, pokorný; svetská feudálna lit.: rytier (odvaha, vernosť kráľovi a Bohu, ochrana slabých, dvorská láska).