Božena Slančíková-Timrava

Základné životopisné údaje

Učebnica Literatúra 2, str. 151 — 160

B. Slančíková-Timrava sa narodila v roku v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, spoluzakladateľa Matice slovenskej. Jej rodiskom sa stala maličká obec , kde v tom čase jej otec pôsobil ako kňaz. Prišla na svet spolu so svojím bratom Bohušom (Bohuslav) — dvojčaťom. Narodila sa do mnohopočetnej rodiny — Slančíkovci mali spolu jedenásť detí.

Základné vzdelanie získala od svojho otca (otec jej zo skromného platu nemohol platiť školy, preto svoje deti denne sám vyučoval — písať, počítať, zemepis, dejepis, nemčinu a maďarčinu; bol veľmi mierny a vyhýbal sa trestaniu detí). Napokon B. S. Timrava študovala jeden rok na dievčenskej škole v . Mala skromné vzdelanie, ktoré si dopĺňala čítaním kníh — u nich doma sa čítalo veľmi veľa, záujem o literatúru mali viacerí jej súrodenci. U Slančíkov si pre vlastné potešenie vydávali časopis Ratolesť, do ktorého prispievala aj mladá Timrava. Najprv písala básne, neskôr prózu.

B. Slančíková-Timrava prežila svoj život v dvoch dedinách — a . Odišla len niekoľkokrát — na ročný pobyt do Banskej Bystrice a do Dolného Kubína, kde pôsobila ako spoločníčka vdovy . Veľmi ťažko prežívala obdobie 1. svetovej vojny a radosť jej prinieslo vytvorenie Československej republiky. V rokoch 1919 — 1929 pracovala ako učiteľka v materskej škole v obci . Veľmi ťažko zvládala rozbitie republiky a udalosti 2. svetovej vojny. Po skončení vojny odišla ku svojej neteri do , kde prežila posledné roky svojho života. Ako nevydatá žena mala celý život existenčné problémy, lebo honoráre za tvorbu boli len symbolické. V Lučenci napokon v roku zomrela a tam je aj pochovaná.

Timrava sa nikdy nevydala, napriek tomu vniesla do literatúry ženskú postavu, ktorá túži po láske a vydaji, často je prostoreká a uštipačná.

Znaky Timravinej tvorby

Učebnica Literatúra 2, str. 152 — prečítať a doplniť

• Písala predovšetkým psychologické a spoločensko-analytické poviedky a novely.
• Zobrazuje život dedinskej , ktorú dokonale poznala — črty.
• Zameriavala sa na ženské postavy (protirečivé, zložité, komplikované), na ich svet a myšlienkové pochody. Jej postavy neprijímajú pasívne údery osudu, ťažkému osudu sa vzopierajú.
• Mužov zachytila ako , málo imponujúcich, s nadhľadom a zobrazila pomery v slovenskej národne orientovanej spoločnosti.
• Je majstrom v charakterizovaní postáv, okrem priamej a nepriamej charakteristiky vyniká aj v tzv. charakteristike — postavu dokáže charakterizovať jedným obrazom či slovom (napr. Anča-).
• Využíva humor, iróniu i sebairóniu, výsmech, prezývky.
• Konanie svojich postáv konfrontovala s ich cítením a myslením, vytvárala svojskú formu vnútorného monológu. Dôrazom na psychológiu postáv je jej dielo blízke tvorbe modernistických prozaikov.
• Využíva ľudovú reč.
• Patrí medzi najväčšie kritičky danej doby.

Literárna tvorba — delenie

1. Obrazy života „panskej" spoločnosti — novely
2. Poviedky z ľudového prostredia
3. Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe

Začínala spoločenskou novelistikou blízkou svetu, z ktorého pochádzala (prostredie dedinských farárov a učiteľov a ich dcér túžiacich po láske, šťastí a vydaji). Mala odvahu presadiť sa v mužskom svete, pranierovať pseudohodnoty (napr. konzervativizmus); vysokú úroveň dosiahla psychologická novela. Jej hrdinky sú protirečivé — túžia po čomsi, keď to dosiahnu, nemá to pre ne význam a cenu, iné si myslia a iné hovoria; ľúbostné vzťahy nie sú svätým citom lásky, sú vášňou, pudom i vypočítavosťou.

Skúsenosť — autobiografická novela

Jedna z najznámejších próz — autobiografická románová novela. Pri jej písaní vychádzala zo svojho niekoľkomesačného pobytu v , kde pôsobila ako spoločníčka vdovy Pavly Országhovej-Beniačovej. Na tamojší život nespomína v dobrom — vdova ju považovala za slúžku. Pobyt v Dolnom Kubíne dal Timrave možnosť spoznať život a myslenie slovenskej buržoázie.

Sama autorka v diele vystupuje ako . O živote rodiny Országhovej sa vyjadrovala kriticky a otvorene, čo vyvolalo nespokojnosť „postihnutých" a redaktor Slovenských pohľadov musel dielo „scenzurovať", tzn. niečo zmierniť a niečo úplne vypustiť.

Bez hrdosti

Učebnica Literatúra 2, str. 152 — doplniť

Prostredie

dedina, vidiecka inteligencia

Postavy

Adamčíková — zaľúbená do Sama „bez hrdosti"

Jablovský — samoľúby, flirtujúci učiteľ

Michal — Samov brat úprimne zaľúbený do Miliny

Atmosféra

prostredie, kde postavy vedú život naplnený nudou, pretvárkou a nečinnosťou; dievčatá čakaním na vydaj

Dej: Milina sa beznádejne zaľúbi do učiteľa Sama, ktorý svojím zjavom a vystupovaním oslňuje dievčenskú spoločnosť. Vie o Milininej zaľúbenosti, pohráva sa s ňou, provokuje ju a zraňuje ju predstieraným záujmom o iné dievčatá. Vie, že má nad ňou moc.

Na dedinskom bále Milinu ponižuje flirtovaním s inými dievčatami. Chlapi aj dievčence ho obdivujú, je stredobodom zábavy. Pri tanci s inými Samo tajne pozoruje Milinu, cíti, že nad ňou zvíťazí, najkrajšia sa mu zdá, keď ho ignoruje.

Milina videla, ako jej ubližuje, no vždy, keď jej Samo začal dvoriť, zmäkla. Samovo správanie sa opakuje pri rôznych príležitostiach. Na oslave u priateľov si Milina uvedomí svoju hodnotu, odstrihne sa od Sama, uvoľnene sa zabáva s inými, uvedomí si, že skutočný záujem o ňu má Michal. Pred odchodom sa s odporom pozrie na Sama a želá mu, aby ho už nikdy nikto nemiloval, aspoň nie tak ako ona.

Teraz mohla by ho i zabiť!

Aspoň takou láskou veľkou ani jedna viac!

Božena Slančíková-Timrava — Bez hrdosti

Autobiografická hrdinka svoj zápas s láskou zachytáva od štádia vášnivého nekritického zaľúbenia až po a prekliatie bývalej lásky.

Učebnica Literatúra 2, str. 154 + Viete, že… — zapísať: Timrava (37-ročná) navždy stratila perspektívu zmeniť svoj stav ženy za a materstvo a tento pocit beznádeje hlboko rezonuje aj v jej neskorších prácach.

Ťapákovci

Jedna z najkritickejších poviedok autorky — poviedka z dedinského prostredia. Vyšla v roku .

Učebnica Literatúra 2, str. 155 — prečítať

Dej

Rozpráva o živote a správaní sa rodiny Ťapákovcov, ktorá žije životom v dome, v ktorom žili ešte ich predkovia. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú málovravní, nezaujímajú ich novoty, držia sa toho, čo im zanechali dedovia, nič nie sú ochotní meniť.

Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy — a , ktoré stoja v protiklade chlapom a ich ťapákovskej neschopnosti konať a niečo meniť. Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý, primitívny život rodiny. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, vrátane svojho manžela Paľa. Iľu pre jej povýšenectvo nazývajú kráľovnou, neuznávajú ju, lebo im stále niečo vyčíta. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, preto žiada svojho muža, aby si postavili svoj dom a odišli.

Vyhráža sa mu, že ak to neurobí, ona odíde, ale Paľo tomu neverí. Iľa napokon odišla do služby k pani rechtorke. Paľo spočiatku nič nerobí preto, aby sa Iľa vrátila, ale keď sa dozvie, že sa okolo školy poneviera nápadník, začne konať. Ili sa napokon podarí presvedčiť manžela a spoločne odídu do nového domu, ktorý Paľo postaví.

Medzi najlepšie vykreslené postavy poviedky patrí Anča-zmija a jej tragický príbeh. Anča je stará dievka. Jej charakter autorka vykreslila pomocou — vnútri je Anča veľmi citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, závistlivou, drsnou. Anča je mrzáčka, veľmi túži byť milovaná, no zostane jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a pohľad na radosť iných.

Charakteristika diela

Žáner

Časopriestor

Vonkajší konflikt (interpersonálny)

Vnútorný konflikt (osobný)

Symbolika — Ťapákovci

staré , staré poriadky, zaužívané , pohodlnosť, stereotyp, povery

Symbolika — Iľa

nové poriadky, , vôľa po novom živote v slovenských dedinách

Spôsob života Ťapákovcov

V diele stojí v protiklade

ťapákovská neschopnosť konať a dve : Iľa — a Anča —

Kompozícia

Názov poviedky sa stal symbolom zatuchnutého dedinského konzervativizmu a lenivosti.

Iba u Ťapákov po dvore postávajú chlapi a nemôžu zo seba striasť zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či dnes ísť na oračku, či nie. Role síce túžia už za pluhom — no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa v iný deň nezačínalo práce.

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci

Na každej tvári lenivosť. Všetci sú ako poparení v tom povetrí, zaspatí duchom, nemajú v sebe krv, iba cmar.

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci

Ľudu je dosť, ale chyba je to, že nieto hlavy v dome… sú ako ovce bez pastiera… otec im dávno umrel — nieto, kto by viedol veľkú čeľaď…

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci

„Ťuťmáci, hovädá", Iľa ich nazvala somármi, no oni si jej kritiku a urážky neberú k srdcu, skôr sa z nich smiali, alebo ignorovali, veď „nie je u nich zvykom odpovedať na každú reč… na každé dvadsiate slovo… ešte aj jazykmi sa im lení pohnúť."

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci

Večer Iľa začala robiť kázeň, že chlapi nezačali oračku. Všetci boli v izbe, no nedbali na ňu ani teraz. Úplná nedbalosť a flegma lipela im na dušiach.

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci

Či by poriadni ľudia trpeli tú studňu v tom sklade bez zruba? Iba o kúštik, že som sa do nej nestrepala. Pre váš fruštik ja si ešte aj o život prídem. Keď nechcete studňu napraviť, choďte vy sami po vodu. Lebo už viem, že sa ja prvá do nej zmočím!

Iľa-kráľovná — Ťapákovci

Chlapi poobzerali sa jeden po druhom, koľko je v izbe z nich — ženy nevšimli si jej slov — a jej muž, Paľo, vysokej, trochu nahnutej postavy, okrúhlych, pokojných očí, ktorý veľmi rád žartúval, začo ho i žartovníkom volávajú, podotkol rozmarne: „Nezamoč sa, kráľovná!" V izbe nastal smiech. Ilina tvár ostala ako ruža. Práve muž, ktorý mal by sa zastať na jej stranu, na žart obracia jej vážne reči.

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci

Paľo prišiel o týždeň. Oddelil sa od bratov a presťahoval sa k nej, ak chcel mať ženu. Pod jej panovaním sa potom stal podujímavým. Vozil cez leto skálie, keď sa slobodná chvíľa našla, a v jeseni povstal pri Ilinej komore nový, pekný dom zafarbený na žlto, aký ešte nebol v dedine. A teraz je už Iľa úplne šťastná — no Ťapákovci sú tiež spokojní… A predsa mrzáčka, keď večer ostane sama a druhí sa rozídu na odpočinok, pozerá očami plnými vášne a beznádeje do obloka, z ktorého vidno biely uhol domu Jana Fuzákovie, a spínajúc malé, nezrobené ruky lká: „Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie…!"

Božena Slančíková-Timrava — Ťapákovci (záver)

Hrdinovia — obraz 1. svetovej vojny

Hrdinovia — novela, ktorá zobrazuje vplyv vojny na život ľudí na Slovensku. Vyšla v roku .

• obraz slovenskej dediny na pozadí — prvé prozaické slovenské dielo s vojnovou problematikou — júl až november 1918, časopis Živena
• prešlo cenzúrou súdobých úradov (druhá kapitola obsahuje len 7 riadkov)
• výrazným prvkom diela je , ktorú autorka využíva najmä pri charakteristike postáv
• ironicky je myslený aj diela

Rozdelenie postáv

Autorka v diele ukázala odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnové udalosti. V diele sa nachádzajú vynikajúce charakteristiky a opisy postáv.

Postavy reprezentujúce pánov

notár

podnotár

Líza Malinská

Postavy reprezentujúce ľud

Zuza Pekovka

Paľo Peko

Anča Matvejovie

Anča Demákovie

Postoj pánov: páni sa za vojnu oduševňujú, tvária sa ako veľkí , ale len do momentu, kým nedostanú povolávací rozkaz. Vtedy sú zrazu chorí, omdlievajú od strachu a hľadajú cesty a známosti, len aby nemuseli ísť na front. Na front samozrejme posielajú iných — .

Postoj ľudu: veľký dôraz kladie autorka na obraz života a zmýšľania ženských postáv počas vojny. Dedinskí ľudia vojnu preklínajú, cítia k nej , nechcú zabíjať, nechcú, aby iní umierali, aby iným zapaľovali dediny, domy. Tušia, že vojna prinesie veľa zla a utrpenia, odmietajú ju, odchádzajú na front potichu, mlčky, bez veľkých slov a gest.

Charakteristika hlavných postáv

Zhrnutie — Timrava a sociálnokritický realizmus