Umelecké prostriedky

Úvodné rozdelenie

Umelecké prostriedky majú v literárnom texte estetickú funkciu. Delíme ich na dve veľké skupiny:

Zvukové figúry

Zvukomaľba — opakovanie tej istej hlásky vo verši.

„Duní Dunaj a luna za lunou sa valí…“

S. Chalupka —

— napodobňovanie prírodných a pracovných zvukov (napr. bzz, kvák, ťap-ťap, šušťať).

Aliterácia — opakovanie hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov.

„…v pustom poli posteľ…“

Paronomázia — hromadenie takých pomenovaní vo verši, ktoré majú rovnaký slovný základ.

„Slavme slavně slávu Slávuv slavných“

J. — Slávy dcera

Kalambúr — slovná hra s vtipným obsahom založená na zvukovej podobe slova, ale významovo sú slová rozdielne.

„Čo asimiluje —
asi miluje
a chce žiť.“

Š. Žáry — Nechajte dýchať

Opakovacie figúry

— opakovanie rovnakého slova na začiatku verša, vety alebo strofy.

„Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať…“

Andrej — Marína

— opakovanie rovnakého slova na konci veršov alebo viet.

„… nech kto jak chce o nich húta,
na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá…!“

I. Krasko — Kritikovi

Epanastrofa — vzniká tak, že tým istým slovom začína a končí verš (resp. ten istý výraz uzatvára jeden verš a otvára nasledujúci).

„Ktože ho nakládol? Dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
akých ľudské oči viacej nevideli.“

Ján Botto — Smrť

Epizeuxa — bezprostredné opakovanie slova alebo skupiny slov vo verši.

„Sloboda, sloboda, slobodienka moja…“

J. Botto — Smrť Jánošíkova

— opakovanie rovnakého verša alebo niekoľkých rovnakých veršov (najčastejšie na konci strofy).

Rečnícke figúry

Rečnícka otázka — opytovacia veta, ktorú autor kladie bez toho, aby čakal odpoveď.

„A čo je mladosť? — Dvadsaťpäť rokov?…
Mladosť ja túžba živá po kráse…“

A. Sládkovič —

Rečnícke zvolanie — vyjadruje citový vzťah autora k výpovedi.

„A ty, mor ho!“

S. — Mor ho!

— básnické oslovenie, vyjadruje citový vzťah autora k tomu, čo oslovuje (osobu, prírodu, abstraktný pojem).

„Tatry naše, Tatry slávne…“

P. O. Hviezdoslav — K Tatrám

Štylistické figúry

Inverzia — neobvyklý slovosled vo vete (autor zámerne mení obvyklé poradie slov).

„… v hôr neprehľadnom zákutí
chalupa čuší hájnikova…“

P. O. Hviezdoslav — Hájnikova žena

Apoziopéza — nedokončená výpoveď (autor vetu preruší trojbodkou).

„Povedzte mu nech odpáli, lebo…“

R. Jašík — Mŕtvi nespievajú

Proziopéza — nezačatá výpoveď (autor vynechá začiatok výpovede).

„… brý deň!“

— výpustka (vynechanie slova či časti vety, ktoré si čitateľ ľahko domyslí).

„Mladosť — pochabosť.“

Asyndeton — bezspojkové spojenie slov alebo viet.

„Nevädze, kúkoľ, vlčie maky,
zvončeky, krále, divé, klince.
Vravel som čosi, ale celkom inšie.
Človek je taký.“

J. Kostra — Na návšteve po dlhých rokoch

Polysyndeton — nadmerné opakovanie, hromadenie spojok; spomaľuje sled a spád textu.

„… a jarnú družinu a nebové hole,
a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily,
a tichú dedinu by sme neľúbili?“

A. Sládkovič — Vrstovníkom (Detvan)

Trópy

— prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti dvoch javov.

horela roľa

Synestézia — druh metafory, spojenie dvoch pojmov, ktoré označujú rôzne zmyslové vnemy (zrakové, sluchové, čuchové, chuťové, hmatové).

sladká vôňa, ťažký vzduch

Personifikácia — zosobňovanie, prenášanie vlastností z ľudí na neživé predmety a javy.

cesto rastie a vzdychá

— básnický prívlastok; obrazné pomenovanie, vyjadruje subjektívne, citové hodnotenie.

zlostný oheň

Prirovnanie — obrazné pomenovanie; porovnávanie dvoch vecí na základe spoločnej vlastnosti (často so spojkou ako). Zvyšuje expresivitu textu.

rapoce ako straka

— vzniká prenášaním pomenovaní javov na základe vnútornej súvislosti (napr. autor namiesto diela, miesto namiesto obyvateľov).

čítať Kukučína

Synekdocha — druh metonymie; význam slova prenesený na základe kvantity (celok namiesto časti, alebo časť namiesto celku).

„Stůj, noho!“ „Celá dedina sa náhle zježila…“

Hyperbola — slovo alebo slovné spojenie, ktoré má zveličujúci význam.

nevidel som ho sto rokov

Doplnkové pojmy — vysvetlite