Úvod do literatúry
Umenie
Pri poznávaní sveta a šírení poznatkov nám najčastejšie pomáha veda, ale aj umenie pomôže človeku spoznať seba samého, konanie a city iných ľudí, aj svet okolo.
Čo je umenie?
Funkcia umenia
- — dielo zanecháva dojem (pôsobí na zmysly, vyvoláva estetický zážitok)
- — rozvíja osobnosť, prináša informácie
- — snaží sa pobaviť
Umenie je vnútorne diferencované — delíme ho na druhy umenia podľa použitých výrazových prostriedkov.
Druhy umenia
- : maliarstvo, sochárstvo, grafika
- : lyrika, epika, dráma
- hudba: vokálne, inštrumentálne skladby
- divadelné umenie: tragédie, komédie
- interpretačné umenie: film
- tanečné umenie
Literatúra
Zdroj: Literatúra I. pre SŠ, str. 7 — 12.
- slovesné umenie
- počiatky v — antika
- littera (lat.) — — je súbor textov (z lat. textum — utkané), t. j. všetkých existujúcich písomne zaznamenaných jazykových prejavov ľudstva
Význam slova „literatúra"
- užší význam slova
- širší význam slova
Funkcie literatúry (str. 7)
Druhy literatúry — podsystémy literatúry (str. 12)
- podľa funkcie a výberu výrazových prostriedkov:
- — literatúra faktu, nevyužíva fikciu
- — vychádza z reality, ale využíva i fikciu, fantáziu; synonymá:
- podľa autora:
- podľa príslušnosti autora k národu a jazyku:
- podľa obsahu:
Literárna veda (str. 11)
Štúdiom literatúry sa zaoberá literárna veda. Má tri hlavné disciplíny:
- — poučky, kompozícia, výrazové prostriedky, literárne druhy a žánre…
- — dejiny literatúry, skúma vývin literatúry od najstarších čias po súčasnosť
- — hodnotí a analyzuje literárne diela — recenzie
Členenie literatúry — literárne druhy a formy
| Literárne druhy | Literárne formy |
|---|---|
| lyrika | poézia (viazaná, veršovaná reč) |
| epika | poézia / próza (neviazaná reč) |
| dráma | poézia / próza (písaná v dialógoch) |
Lyrika
- pôvod slova je odvodený od hudobného nástroja — básne boli sprevádzané v starovekom Grécku hudbou
- vyjadruje city, pocity, nálady, myšlienky autora — úvaha, opis
- literárny druh — prídavné mená + podstatné mená
- využíva umeleckú reč
Znaky lyriky
- — osobný názor, postoj, stanovisko (konkrétna jedna báseň vyjadruje základnú myšlienku, jeden silný zážitok z viacerých hľadísk)
- lyrický hrdina — hlavná postava v básni
- lyrický subjekt — ak hrdina básne splýva s autorom (dochádza k autoštylizácii)
- emocionálnosť — vyjadrovanie
- nesujetovosť —
- metaforickosť — vyjadrovanie prostredníctvom
- gnómický čas — nevymedzený, neobmedzený čas
- monologickosť — monológ lyrického hrdinu (nezvykne viesť dialóg)
- statické motívy — základné motívy sú nemenné
- forma reči —
Rozdelenie lyriky podľa prístupu autora k téme
- lyrika (impresívna) — vyjadruje citové rozpoloženie lyrického hrdinu
- lyrika (deskriptívna) — opisuje javy, udalosti očami lyrického hrdinu
- lyrika (reflexívna) — vyjadruje úvahu lyrického hrdinu nad istým problémom, javom
Uvedené druhy lyriky sa zvyčajne nevyskytujú v čistej podobe, v konkrétnych literárnych dielach sa vhodne kombinujú a prelínajú.
Rozdelenie lyriky podľa tematiky
- lyrika (osobná) — vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok… Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.
- lyrika — vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.
- lyrika (občianska, politická) — vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu vo vzťahu k celej spoločnosti, pocity, city vyvolané spoločenskými príčinami (sociálny útlak, ekonomické problémy, vojnové udalosti, mierové udalosti…).
Rým a rytmus
Rým —
Druhy rýmov
- združený
- aabb — rýmujú sa dva po sebe idúce verše
- striedavý
- abab — striedajú sa páry rýmov
- obkročný
- abba — vonkajšie a vnútorné páry
- postupný
- abcabc — rovnaký rým sa opakuje s odstupom
- prerývaný
- abcb — rýmuje sa len druhý a štvrtý verš
- voľný verš
- bez pevného rýmu a metra — prozodický voľný rytmus
Všetky prvky kompozície sa podieľajú na vytváraní básne — ide o pravidelné striedanie, opakovanie rovnakých alebo podobných prvkov, ktoré prebieha v časovej alebo v priestorovej následnosti.
Prozodické (veršové) systémy
Rytmus verša je založený na určitých pravidlách (veršové = prozodické systémy), napr.:
- na rovnakom počte slabík vo verši —
- na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík —
- na striedaní dlhých a krátkych slabík —
Epika
- autor sám alebo prostredníctvom rozprávača hovorí o ľudských osudoch
- sled udalostí tvorí epický dej
- dynamický literárny druh — slovesá
- epické žánre — môžu byť veršované a neveršované — román, novela, poviedka, povesť, epos, rozprávka…
Dráma
- dej prebieha priamo pred očami divákov na divadelnej scéne
- má dej — epické črty + city, nálady — vyjadrujú ich herci — približuje sa k lyrike
- dramatické žánre — komédia, tragédia, činohra, rozhlasové hry…
Hierarchia: literárne druhy → literárne žánre → žánrové formy.
Práca s textom: Literatúra I., str. 7 — 8 — ukážky.
Štruktúra literárneho diela
Obsah a forma
- 1. obsah
-
- čokoľvek, čo je dostupné slovu — medziľudské vzťahy, spoločenské problémy, vzťah človek a príroda
- 2. forma
-
- sú to výrazové prostriedky, slovesné obrazy, postupy
Literárne dielo má tri hlavné plány:
- tematický plán — téma, motívy, postavy, prostredie, dej
- kompozičný plán — výstavba, usporiadanie prvkov
- jazykový plán — výrazové prostriedky, štylistika
Tematický plán
TÉMA — grécke slovo théma — to, čo je v popredí.
- obsahová stránka literárneho diela, skladá sa z motívov
- je najmenšia jednotka textu — statický alebo dynamický
- hlavná myšlienka diela — to, čo nám chce autor svojím dielom odkázať
Fabula a sujet
- sujet
- poradie udalostí tak, ako sú prerozprávané v texte (napr. A — C — B — D — E); môže byť časovo posunutý
- fabula
- chronologické (logické) poradie udalostí (A — B — C — D — E); ako sa udalosti reálne odohrali v časovom slede
Konflikt
Vzniká pri stretnutí dvoch alebo viacerých protikladných hodnôt, posúva dej dopredu.
- — medzi postavou a okolím (spoločnosťou, prírodou, inou postavou)
- — v psychike postavy, súboj protikladných citov a hodnôt
- — končí nezvratnou stratou alebo smrťou hrdinu
Postavy
Sú osoby poznačené autorovou fantáziou.
- lyrický subjekt v lyrike, hrdina/postava v epike a dráme
Triedenie postáv
- — centrálne — epizodické
- fiktívne — reálne — alegorické
- podľa spôsobu zobrazenia:
- postava — postava s typickou vlastnosťou, charakteristikou
- postava — postava zobrazovaná s najlepšími vlastnosťami
- postava — postava predstavujúca jednu sociálnu vrstvu
- postava — postava, ktorá je jedinečná, nepredvídateľná
Prostredie
Príbehy epických a dramatických diel sa odohrávajú v určitom čase a priestore — hovoríme o časopriestore (chronotope).
Autor, lyrický subjekt, epický rozprávač (str. 14 — 17)
- — reálna postava (tvorca diela)
- v lyrickom diele vyjadruje sám seba — — vyjadruje to, čo sám cíti, ale môže vysloviť aj myšlienky iných ľudí
- v epickom diele — — fiktívna postava, autor poveruje rozprávača, aby vyrozprával príbeh, môže zaujať rôzne postoje od objektívneho k subjektívnemu
Základné typy rozprávačov
Neexistujú v čistej podobe — v konkrétnom diele sa typy môžu prelínať.
- rozprávač
- objektívny, vševedúci, vševidiaci — vidí vnútro postavy aj zvonka
- 3. osoba minulého času
- rozprávač
- pohľad jednej postavy na dej
- 3. osoba
- rozprávač
- je jednou z postáv literárneho diela
- 1. osoba
- rozprávač „"
- zameraný na vonkajšie znaky, činy postáv
- opis psychiky chýba
- rozprávač
- jeho výpoveď je skreslená — buď úmyselne klame, alebo nedokáže udalosti pochopiť/posúdiť (dieťa, šialený, opitý hrdina…)
Pásma reči (str. 17 — 18)
- pásmo rozprávača — text, ktorý hovorí rozprávač
- pásmo postáv — priama reč postáv aj vnútorný monológ
Práca s textom: Literatúra I., str. 18 — ukážka 10.
Kompozičný plán
- výstavba literárneho diela
- zámerné a cieľavedomé zaradenie jednotlivých prvkov tematického plánu
Lyrika — kompozičné postupy
- paralela
- kompozičný postup, v ktorom sa striedajú dva motívy, ktoré významovo môžu a nemusia súvisieť
- konfrontácia
- kompozičný postup, kde sa striedajú dva motívy, ktoré spolu súvisia a navzájom sa zvýrazňujú
- kontrast
- kompozičný postup, v ktorom básnik stavia dva protikladné motívy do protikladu
- gradácia
- kompozičný postup, v ktorom sa významovo stupňuje hlavný motív a vyústi do pointy
Epika — kompozičné postupy
V epických dielach sa dej rozvíja v určitom časovom slede.
- príbehy sú zobrazené v časovej postupnosti
- nerešpektuje časový postup, začína obrazom prítomnosti a potom sa vracia do minulosti v spomienkach
- naraz sa rozvíjajú aspoň dve dejové línie, spočiatku sú samostatné, postupne sa spájajú a prelínajú
- príbehy vyplývajú jeden z druhého, spojené hlavným hrdinom
- rovnakým motívom príbeh začína aj končí
Dráma — kompozičná schéma
Päť častí klasickej drámy (Freytagova pyramída)
- expozícia — úvodné predstavenie postáv, prostredia a východiskovej situácie
- kolízia (zápletka) — vzniká konflikt, dej sa rozbieha
- kríza — vrchol napätia, kulminácia konfliktu
- peripetia — dejový obrat, posledný zvrat pred záverom
- katastrofa (rozuzlenie) — záver, vyriešenie konfliktu (v tragédii zvyčajne smrť hrdinu)
Zhrnutie
Úloha
Zopakuj si pojmy z tohto pracovného listu a priraď k nim definície:
- literárna teória, literárna história, literárna kritika
- lyrika, epika, dráma — základné znaky
- fabula × sujet
- autor × lyrický subjekt × rozprávač
- kompozičné postupy v lyrike, epike a dráme
Viac informácií: Wikipedia: Literárna veda, Wikipedia: Literárny druh.