Literatúra teória Pracovný list

Úvod do literatúry

Umenie

Pri poznávaní sveta a šírení poznatkov nám najčastejšie pomáha veda, ale aj umenie pomôže človeku spoznať seba samého, konanie a city iných ľudí, aj svet okolo.

Čo je umenie?

Funkcia umenia

Umenie je vnútorne diferencované — delíme ho na druhy umenia podľa použitých výrazových prostriedkov.

Druhy umenia

  1. : maliarstvo, sochárstvo, grafika
  2. : lyrika, epika, dráma
  3. hudba: vokálne, inštrumentálne skladby
  4. divadelné umenie: tragédie, komédie
  5. interpretačné umenie: film
  6. tanečné umenie

Literatúra

Zdroj: Literatúra I. pre SŠ, str. 7 — 12.

Význam slova „literatúra"

užší význam slova
širší význam slova

Funkcie literatúry (str. 7)

Druhy literatúry — podsystémy literatúry (str. 12)

  1. podľa funkcie a výberu výrazových prostriedkov:
    • — literatúra faktu, nevyužíva fikciu
    • — vychádza z reality, ale využíva i fikciu, fantáziu; synonymá:
  2. podľa autora:
  3. podľa príslušnosti autora k národu a jazyku:
  4. podľa obsahu:

Literárna veda (str. 11)

Štúdiom literatúry sa zaoberá literárna veda. Má tri hlavné disciplíny:

  1. — poučky, kompozícia, výrazové prostriedky, literárne druhy a žánre…
  2. — dejiny literatúry, skúma vývin literatúry od najstarších čias po súčasnosť
  3. — hodnotí a analyzuje literárne diela — recenzie

Členenie literatúry — literárne druhy a formy

Literárne druhy Literárne formy
lyrika poézia (viazaná, veršovaná reč)
epika poézia / próza (neviazaná reč)
dráma poézia / próza (písaná v dialógoch)

Lyrika

Znaky lyriky

  • — osobný názor, postoj, stanovisko (konkrétna jedna báseň vyjadruje základnú myšlienku, jeden silný zážitok z viacerých hľadísk)
  • lyrický hrdina — hlavná postava v básni
  • lyrický subjekt — ak hrdina básne splýva s autorom (dochádza k autoštylizácii)
  • emocionálnosť — vyjadrovanie
  • nesujetovosť
  • metaforickosť — vyjadrovanie prostredníctvom
  • gnómický čas — nevymedzený, neobmedzený čas
  • monologickosť — monológ lyrického hrdinu (nezvykne viesť dialóg)
  • statické motívy — základné motívy sú nemenné
  • forma reči

Rozdelenie lyriky podľa prístupu autora k téme

  1. lyrika (impresívna) — vyjadruje citové rozpoloženie lyrického hrdinu
  2. lyrika (deskriptívna) — opisuje javy, udalosti očami lyrického hrdinu
  3. lyrika (reflexívna) — vyjadruje úvahu lyrického hrdinu nad istým problémom, javom

Uvedené druhy lyriky sa zvyčajne nevyskytujú v čistej podobe, v konkrétnych literárnych dielach sa vhodne kombinujú a prelínajú.

Rozdelenie lyriky podľa tematiky

  1. lyrika (osobná) — vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok… Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.
  2. lyrika — vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.
  3. lyrika (občianska, politická) — vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu vo vzťahu k celej spoločnosti, pocity, city vyvolané spoločenskými príčinami (sociálny útlak, ekonomické problémy, vojnové udalosti, mierové udalosti…).

Rým a rytmus

Rým

Druhy rýmov

združený
aabb — rýmujú sa dva po sebe idúce verše
striedavý
abab — striedajú sa páry rýmov
obkročný
abba — vonkajšie a vnútorné páry
postupný
abcabc — rovnaký rým sa opakuje s odstupom
prerývaný
abcb — rýmuje sa len druhý a štvrtý verš
voľný verš
bez pevného rýmu a metra — prozodický voľný rytmus

Všetky prvky kompozície sa podieľajú na vytváraní básne — ide o pravidelné striedanie, opakovanie rovnakých alebo podobných prvkov, ktoré prebieha v časovej alebo v priestorovej následnosti.

Prozodické (veršové) systémy

Rytmus verša je založený na určitých pravidlách (veršové = prozodické systémy), napr.:

  1. na rovnakom počte slabík vo verši —
  2. na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík —
  3. na striedaní dlhých a krátkych slabík —

Epika

Dráma

Hierarchia: literárne druhyliterárne žánrežánrové formy.

Práca s textom: Literatúra I., str. 7 — 8 — ukážky.

Štruktúra literárneho diela

Obsah a forma

1. obsah
  • čokoľvek, čo je dostupné slovu — medziľudské vzťahy, spoločenské problémy, vzťah človek a príroda
2. forma
  • sú to výrazové prostriedky, slovesné obrazy, postupy

Literárne dielo má tri hlavné plány:

  1. tematický plán — téma, motívy, postavy, prostredie, dej
  2. kompozičný plán — výstavba, usporiadanie prvkov
  3. jazykový plán — výrazové prostriedky, štylistika

Tematický plán

TÉMA — grécke slovo théma — to, čo je v popredí.

je najmenšia jednotka textu — statický alebo dynamický
hlavná myšlienka diela — to, čo nám chce autor svojím dielom odkázať

Fabula a sujet

sujet
poradie udalostí tak, ako sú prerozprávané v texte (napr. A — C — B — D — E); môže byť časovo posunutý
fabula
chronologické (logické) poradie udalostí (A — B — C — D — E); ako sa udalosti reálne odohrali v časovom slede

Konflikt

Vzniká pri stretnutí dvoch alebo viacerých protikladných hodnôt, posúva dej dopredu.

  1. — medzi postavou a okolím (spoločnosťou, prírodou, inou postavou)
  2. — v psychike postavy, súboj protikladných citov a hodnôt
  3. — končí nezvratnou stratou alebo smrťou hrdinu

Postavy

osoby poznačené autorovou fantáziou.

Triedenie postáv

  1. — centrálne — epizodické
  2. fiktívne — reálne — alegorické
  3. podľa spôsobu zobrazenia:
    • postava — postava s typickou vlastnosťou, charakteristikou
    • postava — postava zobrazovaná s najlepšími vlastnosťami
    • postava — postava predstavujúca jednu sociálnu vrstvu
    • postava — postava, ktorá je jedinečná, nepredvídateľná

Prostredie

Príbehy epických a dramatických diel sa odohrávajú v určitom čase a priestore — hovoríme o časopriestore (chronotope).

Autor, lyrický subjekt, epický rozprávač (str. 14 — 17)

Základné typy rozprávačov

Neexistujú v čistej podobe — v konkrétnom diele sa typy môžu prelínať.

  1. rozprávač
    • objektívny, vševedúci, vševidiaci — vidí vnútro postavy aj zvonka
    • 3. osoba minulého času
  2. rozprávač
    • pohľad jednej postavy na dej
    • 3. osoba
  3. rozprávač
    • je jednou z postáv literárneho diela
    • 1. osoba
  4. rozprávač „"
    • zameraný na vonkajšie znaky, činy postáv
    • opis psychiky chýba
  5. rozprávač
    • jeho výpoveď je skreslená — buď úmyselne klame, alebo nedokáže udalosti pochopiť/posúdiť (dieťa, šialený, opitý hrdina…)

Pásma reči (str. 17 — 18)

Práca s textom: Literatúra I., str. 18 — ukážka 10.

Kompozičný plán

Lyrika — kompozičné postupy

paralela
kompozičný postup, v ktorom sa striedajú dva motívy, ktoré významovo môžu a nemusia súvisieť
konfrontácia
kompozičný postup, kde sa striedajú dva motívy, ktoré spolu súvisia a navzájom sa zvýrazňujú
kontrast
kompozičný postup, v ktorom básnik stavia dva protikladné motívy do protikladu
gradácia
kompozičný postup, v ktorom sa významovo stupňuje hlavný motív a vyústi do pointy

Epika — kompozičné postupy

V epických dielach sa dej rozvíja v určitom časovom slede.

príbehy sú zobrazené v časovej postupnosti
nerešpektuje časový postup, začína obrazom prítomnosti a potom sa vracia do minulosti v spomienkach
naraz sa rozvíjajú aspoň dve dejové línie, spočiatku sú samostatné, postupne sa spájajú a prelínajú
príbehy vyplývajú jeden z druhého, spojené hlavným hrdinom
rovnakým motívom príbeh začína aj končí

Dráma — kompozičná schéma

Päť častí klasickej drámy (Freytagova pyramída)

  1. expozícia — úvodné predstavenie postáv, prostredia a východiskovej situácie
  2. kolízia (zápletka) — vzniká konflikt, dej sa rozbieha
  3. kríza — vrchol napätia, kulminácia konfliktu
  4. peripetia — dejový obrat, posledný zvrat pred záverom
  5. katastrofa (rozuzlenie) — záver, vyriešenie konfliktu (v tragédii zvyčajne smrť hrdinu)

Zhrnutie

Úloha

Zopakuj si pojmy z tohto pracovného listu a priraď k nim definície:

  1. literárna teória, literárna história, literárna kritika
  2. lyrika, epika, dráma — základné znaky
  3. fabula × sujet
  4. autor × lyrický subjekt × rozprávač
  5. kompozičné postupy v lyrike, epike a dráme

Viac informácií: Wikipedia: Literárna veda, Wikipedia: Literárny druh.